Priemerná čistá mzda na Slovensku za vlaňajší rok dosiahla sumu 665 eur. Mnohí ľudia však o takomto príjme stále len môžu snívať, pretože zarábajú podstatne menej.
Napríklad kuchárky v školských jedálňach. Ak nedajbože, niektorá odíde do dôchodku, je problém ju nahradiť. Za taký malý plat robiť nikto nechce.
„Keď nám skončila kuchárka, veru, dlho sme žiadnu zohnať nemohli. Mladé vyučené dievčatá, a tobôž už chlapci, vám za 350 eur robiť nebudú. Radšej sa vyberú skúsiť šťastie do zahraničia,“ povzdychla si Aurélia Budzelová, vedúca školskej jedálne v Turčianskych Kľačanoch.
Je to aj o zodpovednosti
„Robím tu prvý rok, predtým som pracovala v detskom domove na Lipovci. Zarábam okolo 364 eur. Na to, čo všetko musím urobiť, je to málo. Varím pre 50 ľudí. Niekto si možno povie, čo je to za robota, ale ten, kto nevyskúša, tak nevie. Varenie je obrovská zodpovednosť, nemôže sa vám niečo nevydariť, veď, čo by deti jedli,“ povedala Martina Kerhátová, ktorá okrem varenia má na starosti sklad, normovanie, ale aj upratovanie.
„A to si počas školského roka nemôžem dovoliť byť chorá, lebo by ma nemal kto nahradiť. Za túto robotu by mal byť plat aspoň okolo 500 eur. Snívať však môžem, tabuľky sú nekompromisné. Keď vám zvýšia mzdu o päť percent, tak si to ani skoro nevšimnete.“
Mladá kuchárka, keď je odrastú deti, si v budúcnosti bude chcieť nájsť niečo iné.
„Človek plány má, ale tie život často mení. Uvidíme, čo príde. Ešteže muž zarobí, lebo neviem, ako by sme z môjho platu vyžili,“ prezradila Martina Kerhátová.
Keby aspoň 400 eur
V Turčianskej Štiavničke v škole so škôlkou pripravuje obedy pani Marta. V kuchyni robí viac ako 30 rokov.
„Zarobím okolo 360 eur a dlho sa už nič nemení. A keď, tak len málo. Keby mi plat zvýšili aspoň o 40 eur, tak už by som bola spokojnejšia. Mám 2,5 roka pred dôchodkom, tak by mi to pomohlo. Ale je mi jasné, že realita je iná.“
Skúsená kuchárka má svoju robotu rada, aj keď má čo robiť, aby všetko stihla.
„Našťastie, ešte mi vypomáha kolegyňa, chodí na 4 hodiny. Inak si všetko robím sama - od škrabania zemiakov až po vydanie jedla. Je toho dosť. Veru neviem, či by si dievčatá po škole na takéto niečo a za takúto mzdu zvykli,“ netajila pochybnosti.
Varenie aj bolí
V martinskej ZŠ s MŠ na Hurbanovej ulici kuchárky denne pripravia okolo 700 jedál. Okrem dvoch druhov obedov, aj desiaty a olovranty pre škôlkarov. Špecificky sa pripravuje aj strava pre športovcov či dospelých. O prevádzku v kuchyni sa stará 12 ľudí.
„Oproti malým kuchyniam sme možno trošku vo výhode v tom, že si vieme na seba zarobiť. Na vyskakovanie to však nie je. Tabuľkové platy sú ale všade rovnaké, sem tam si prilepšíme prémiami. No nie sú to žiadne zázraky. Aj u nás zarábajú ženy málo a zaslúžili by si viac. Od priemeru v službách sme stále ďaleko,“ povedala Daniela Milanová, vedúca školskej jedálne ZŠ s MŠ na Hurbanovej ulici v Martine.
„Robota je to fyzicky veľmi náročná a čím ste starší, tak vás všetko bolí. Pre ženy pred dôchodkom je to už poriadna drina. Lenže ani dôchodok ich veľmi nepoteší, nedávno jednej našej kolegyni – pomocnej sile, vyrátali len 204 eur. A to robila skoro celý svoj život.“
Vedúca kuchyne tiež priznala, že má obrovský problém zohnať nových ľudí.
„Je to čoraz horšie. Mladých po škole musíte všetko naučiť, a keď sa naučia, tak idú za lepším. Ženy v produktívnom veku sem za tento plat nedostanete. Sú to skôr výnimky ako pravidlo. Kompetentní by sa nad tým mali zamyslieť, veď čoskoro sa môžu školské jedálne pre nedostatok pracovných síl dostať do problémov. A čo bude potom? Deti sa budú stravovať na hamburgeroch a pizzi? Veď to by bola katastrofa,“ uvažuje Daniela Milanová.
