sielajú petície.
RAKŠA. V dedine Rakša s dvesto obyvateľmi sa zdvihla vlna odporu voči obnoveniu ťažby v tamojšom lome, ktorý sa nachádza na hranici Národného parku Veľká Fatra.
Ľudia dokonca spísali petíciu a tvrdošijne odmietajú, aby majiteľ lomu zo spoločnosti Jiva-trade Rakša znova spustil ťažbu dolomitového vápenca a jeho prepravu cez obec. Majú obavy z opätovného narušenia života, bezpečnosti a zhoršenia životného prostredia v dedine.
Veľkú nosnosť cesty nezvládnu
Firma približne na šesť rokov prerušila ťažbu. Navyše, do lomu sa dá dostať iba po jedinej štátnej ceste III. triedy a tá vedie priamo cez obytnú zónu Rakše.
„Obec nesúhlasí s obnovením prác v lome. Naruší sa statika mostov, zvýši sa prašnosť, hlučnosť a najmä nebezpečenstvo na ceste plnej nákladných áut. Petíciu už podpísalo 469 ľudí nielen z obce Rakša,“ menuje starosta Ján Grauzeľ problémy, s ktorými sa v dedine borili pred pozastavením ťažby.
Nákladiaky naložené dolomitom prechádzali aj cez Turčianske Teplice, časť Turčiansky Michal. Podľa slov starostu, v čase najväčšieho rozmachu lomu, jazdilo cez Rakšu až 70 tisíc áut ročne. Od otvorenia lomu približne v roku 1960 sa zvýšila i nosnosť nákladných áut a terajších viac ako 50 ton celkovej hmotnosti, miestne cesty uniesť nezvládnu.
„Teraz plánujú vyviesť cez obec 100-tisíc ton nerastov ročne. Zásoby v lome však predstavujú až dva milióny šesťsto tisíc ton. Ťažbu by sme tak museli trpieť najbližších 26 rokov,“ vykresľuje Ján Grauzeľ.
Veľké autá sa neobídu
So slovami starostu súhlasí i predseda petičného výboru Radoslav Petrovič z Rakše.
„Každý, kto chce z obce odísť alebo prísť, musí prejsť po tejto ceste, deti na autobus do školy a dospelí do práce. Autobusové spojenie do Rakše tiež nie je ideálne. Poobedňajší spoj z Martina do Rakše nezachádza a ľudia chodia pešo z najbližšej zastávky z Turčianskeho Michala, kde je aj najkritickejšie miesto. Už teraz je problém obísť sa v Michale dvom väčším osobným autám,“ opisuje Radoslav Petrovič a dodáva, že kvalita života by sa v dedine rapídne zhoršila.
„Otvorenie okien na domoch či vešanie bielizne by bolo nemysliteľné. Z okoloidúcich kamiónov bol všade prach a piesok. Stačí sa spýtať starších obyvateľov, ktorí to zažili, keď sa v lome ťažilo,“ krúti hlavou predseda petičného výboru.
Podľa neho tiež dobývací priestor zasahuje do chráneného vtáčieho územia a Národnej kultúrnej pamiatky Hrádok z obdobia laténu. V tesnej blízkosti lomu sa tiež nachádza Rakšianske rašelinisko s najvyšším piatym stupňom ochrany.
„Rakša je jedna zo vstupných brán do Národného parku Veľká Fatra, ľudia sa sem sťahujú a chodia kvôli pokoju a prírode. Nevieme si predstaviť budúcnosť a smerovanie obce, ak by sa znovu obnovila ťažba a najmä preprava vyťaženého materiálu cez obec,“ vyslovuje obavy R. Petrovič.
Ťažba je ich povinnosť
Riešením by bolo dobudovať obchvat obce, po ktorom by jazdili kamióny. Pozemky pod touto cestou ale nie sú vysporiadané.
Konateľ spoločnosti Jiva-trade Tomáš Vavrovič vníma celú kauzu okolo vzniknutej petície, ako zbytočné prekážky v podnikaní.
„Naša spoločnosť je držiteľom dobývacieho priestoru v kameňolome Rakša, z čoho nám vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti. Jednou z nich je racionálne dobývanie zásob na tomto ložisku, ktoré je vo vlastníctve štátu. Podľa banského zákona túto činnosť musíme vykonávať,“ ozrejmuje Tomáš Vavrovič. Ako ďalej hovorí, ich firma má na starosti len ťažbu. Dopravu už neriešia. Tú si zabezpečujú zákazníci.
„Keď si dopravca platí cestnú daň, tak po nej môže jazdiť. Napriek tomu sme ochotní spraviť ústretový krok. Štátnej ceste, ktorá vedie cez obec sa dá vyhnúť formou vybudovania obchvatu, teda dočasnej komunikácie pre odvoz kameniva. Starostovi sme navrhli, že ak si obec majetko-právne vysporiada pozemky a odovzdá nám ich do užívania, tento obchvat vybudujeme na naše náklady. Čo je nad rámec našich povinností. Proces spustenia ťažby je v projektovom štádiu,“ pokračuje konateľa Jiva-trade.
Obec žiada posudky
Minulý utorok sa z iniciatívy ministerstva životného prostredia uskutočnila v Turčianskych Tepliciach pracovná poradu všetkých zúčastnených strán. Cieľom bolo získanie podrobnejších informácií o návrhu plánu, otvárky, prípravy a dobývania v dobývacom priestore Rakša. Kompetentní zvažujú, či treba posúdiť aj vplyvy na životné prostredie pred začiatkom ťažby. O tom má rozhodnúť samotné ministerstvo.
Obec Rakša tiež zaslala spoločnosti Jiva-trade žiadosť o spracovanie technickej správy na cestu III. triedy.
„Táto cesta je jedinou dopravnou spojnicou obce a už v minulosti bola narušená dopravou z lomu. Keďže sa pripravuje obnovenie ťažby a následná preprava vyťaženého materiálu autami s celkovou hmotnosťou nad 50 ton, sme presvedčení, že dôjde k narušeniu komunikácie a tým sa preruší spojenie obce s okolím,“ zdôvodňuje žiadosť rakšiansky starosta. Ako ďalej hovorí, najužšia šírka cesty v obci je 4,8 metra vrátane krajnice, čo je nedostačujúce, nevyhovuje norme a pri obiehaní sa dve nákladné autá na ňu vedľa seba nezmestia.
„Nie sú tu vybudované ani chodníky, a tak pri frekventovanej doprave hrozí ľuďom nebezpečenstvo. Žiadame preto posúdiť i plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, ako i odborné stanovisko k nosnosti mostov,“ dopĺňa Ján Grauzeľ, ktorý sa však obáva, že ich nesúhlasné stanovisko nebude firmu Jiva-trade zaujímať a ťažbu i tak spustia.
