tu, nakopnúť ľudí, aby povedali svoj názor. Kritickú platformu minulotýždenných Dotykov a spojení už moderoval. Zmenilo to niečo na jeho prístupe k formovaniu jej obsahu? Matej Moško.
Prekvapila vám ponuka organizátorov nominovať vás na moderátorský post jedného z pilierov dramaturgie festivalu?
- Prekvapila. Aj preto som si nechal čas na rozmyslenie. Prebrať tento post po profesorovi Štefkovi, ktorý bol desať ročníkov moderátorom Kritických platforiem a viedol ich s veľkou nonšalanciou, nebolo jednoduché. Ale možno naozaj nastal čas na zmenu nielen preto, že pán Štefko sám chcel svoju pozíciu prepustiť iným, ale aj preto, že sme po skončení Kritických platforiem v minulom roku na podnet riaditeľky festivalu Moniky Michnovej hovorili aj o tom, ako ich inovovať. Na ponuku som prikývol.
Čo vás na tom lákalo?
- Povedal som si, že tak ako som bol vyrývačný, dokonca aj kritický k spôsobu, ako Kritické platformy profesor Štefko viedol, tak teraz som pochopil, že je tu šanca robiť diskusiu tak, ako som ju si vysníval.
A ako ste si ju vysnívali?
- Prvou z vecí, ktoré bolo treba v rámci hodnotení predstavení podľa môjho názoru odbúrať, bolo presvedčenie, že o inscenáciách majú hovoriť len diváci a kritici. Mojou ambíciou je, aby sa do debaty zapájali viac tvorcovia divadla. Sú integrálnou súčasťou diela, ktoré vidíme na javisku a hoci oni majú miestami pocit, že za nich hovorí najlepšie a dostatočne a už nemajú dôvod niečo k tomu pridávať, ja si myslím opak. Ich názor v Kritickej platforme je dôležitý. A rovnako je dôležité, aby aj kritici nemali až prehnanú pokoru pred prácou tvorcov. Ak to neprekonajú, naše debaty nemajú význam. Neposunú tvorbu v divadle ďalej.
Darí sa to?
- Snažíme sa. Nejde všetko naraz, ale snažím sa, aby v debate dostali priestor všetci, aby to malo šťavu, nebolo to únavné a prinieslo mnoho názorov na videné inscenácie.
Ako sa cítite v pozícii moderátora? Lepšie, resp. inak ako v pozícii radového účastníka Kritickej platformy?
- Je to iné. V minulých ročníkoch som si užíval diskusiu, bavilo ma mať názor akoby z druhej strany. Hoci aj konflikný, aby som rozprúdil debatu. Teraz som v pozícii, že nemôžem diskusiu nakopávať, ale skôr vyvažovať. Kedysi bol pre mňa festival a diskusia o dynamike, teraz si užívam skôr pocit zodpovednosti za to, ako diskusia prebieha.
Otázka laika: Ako sa moderátor Kritickej platformy pripravuje?
- Svedomito. Inscenácie musím vidieť, naštudovať si informácie o tvorcoch, načítať si, čo sa o nich popísalo. Pred festivalom som videl len asi tretinu inscenácii, teraz sedím v hľadisku na takmer každej z nich. Je to náročné časovo i na sústredenie.
Ste spokojný s účasťou ľudí na Kritickej platforme?
- Áno. Kritická platforma bol dobrý nápad tvorcov festivalu. Lebo nie je pravda, že tvorcovia nechcú počuť kritiku. Možno to občas deklarujú, ale v skutočnosti sú zvedaví na to, čo na ich prácu hovoria kritici či diváci. A keď aj neprídu priamo na diskusiu, som presvedčený o tom, že si ju pozrú na internete. Po prvý raz je to možné hneď aj nie až zo záznamu, ktorý sa zverejňoval niekedy na jeseň.
Je Kritická platforma len fenoménom martinského festivalu? Alebo podobne sa k potrebe hodnotiť inscenácie stavajú aj na iných festivaloch?
- Nechcem zavádzať, ale takto kontinuálne ako to robí Martine, to asi nerobí nikto na Slovensku. Sú festivaly, kde sa o to pokúšajú, ale tak ako na Dotykoch a spojeniach, kde je Kritická platforma jedným z pilierov programu, sa to nezopakovalo nikde na Slovensku. V tom je Martin unikátny.
V čase, keď sa s festivalom začínalo a formoval sa aj jeho program, zaradenie Kritickej platformy sa obhajovalo tým, že tvorcovia divadla nemajú inde možnosť analyzovať predstavenia a hovoriť o divadle. Navyše, na ploche jedného týždňa. Potvrdila sa za tie roky potreba hodnotenia inscenácií?
- Určite. O divadle sa určite hovorí aj inde, na iných úrovniach. Ale takto spoločne – herci, režiséri, autori, dramaturgovia, výtvarníci či diváci – sa o divadle nehovorí nikde. Aj preto využívajú možnosť verejne povedať či obhájiť svoj názor. Tvorcovia by mali vedieť, čo si diváci o ich práci myslia a keďže Martin je divadelné mesto, možno tu otvoriť aj témy a otázky, ktoré sa tak často inde nerozoberajú. Príjemne ma prekvapuje hojná účasť študentov martinského konzervatória na debatách.
Takže nemáte pocit, že tie debaty sú samoúčelné, robené len pre čiarku v programe...?
- Nie, nemám ten pocit. A každodenné diskusie na platforme to potvrdzujú.
Možno povedať, že posúvajú kvalitu slovenského divadla?
- Dobrá otázka. No treba sa najskôr opýtať, čo je kvalita slovenského divadla. Nerád hovorím o jej posúvaní, lebo sa nedá merať. Ak máme teraz športovcov, ktorí donesú z olympiádu jednu zlatú a o desať rokov to bude sedem zlatých, tam sa to merať dá. Ale v umení to neplatí. Dôležité je, že sa pri analýzach predstavení otvárajú otázky, nad ktorými doteraz tvorcovia divadla neuvažovali, čo môže obohatiť ich budúcu prácu.
Aká je vlastne úroveň slovenského divadla? Napríklad v porovnaní s Európou...
- Nedá sa to jednoducho porovnať. To, čo u nás mnohokrát považujeme za bežnú vec, inde môžu prijať s nadšením. Nehovoril by som o tom, že sme slabší či lepší. Slovenské divadlo v zahraničí prekvapuje tým, že je emočnejšie, hráme srdcom. Kontext, ktorý vytvárame a prenesieme ho inde, môže i nemusí byť akceptovaný. A rovnako to platí o súboroch z iných krajín, ktoré hrajú u nás.
Čo chýba slovenskému divadlu?
- Častokrát chuť robiť s oduševnením veci, ktoré možno na prvý pohľad nie sú hraním na istotu. Viem, robí sa to aj z finančných dôvodov. Divadlá potrebujú hry, ktoré sú komerčne úspešné, a potom si môžu urobiť vec, ktorá je dobrá z iných pohľadov. Ja by som prijal, aby sa experimentovalo viac. Ale zase chápem aj tých divákov, ktorí avantgardu neberú.
Aký bol festival z tohto pohľadu?
- Mám pocit, že tu bolo viac experimentov. Čo je dobre, lebo sú to veci, o ktorých sa dá hovoriť, rozmýšľať o nich.
MATEJ MOŠKO
Divadelný kritik, člen redakcie časopisu MLOKi (Mladí o kultúre inak). Je to internetový časopis o kultúre, ktorý vznikol z iniciatívy mladých kritikov divadelného umenia, ktorým nestačí výsostne odborný prístup divadelnej obce, no odmietajú prispôsobovať svoje názory jednoduchosti populárnych kultúrnych periodík.
KRITICKÁ PLATFORMA
Je súčasťou pracovného programu festivalu Dotyky a spojenia. Ide o odborné hodnotenie vybraných inscenácií z predchádzajúceho dňa, ich reflexia, diskusia a konfrontácia s divadelnými tvorcami. Diskusia je otvorená pre verejnosť. Hodnotia sa na nej inscenácie hlavného programu a inscenácie pre deti.
