Vedecká konferencia, ceny za najlepší novinový článok, akademická debata, pietna spomienka i beh zdravia. Taký bol scenár XI. ročníka Dní Milana Hodžu, ktoré sa konali takmer celý minulý týždeň v Martine, Sučanoch a v Bratislave.
MARTIN. SUČANY. Hodžova bohatá publikačná činnosť, jeho názory a postoje nám dávajú možnosť inšpirovať sa jeho myšlienkami i v súčasnosti. Celé spektrum aktivít Dní Milana Hodžu v posledný júnový týždeň, organizovaných v Roku Ľudovíta Štúra, mali za cieľ rozvíjať národné povedomie. Odkazy obidvoch slovenských velikánov rezonovali vo väčšine tohtoročných podujatí.
Lásku k národu udržiavali rodičia
Pavol Šimunič generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR zdôraznil potrebu pripomínať najmä mladej generácií, prečo slovenský národ napriek nepriazni osudu dokázal pretrvať.
„To bolo nielen tým, že v národe bola schopnosť prežiť najťažšie časy a veriť v priazeň osudu. Ale vždy sa našli tí správni lídri, aby tomu pomohli. Vždy je dobré sa k týmto historickým osobnostiam vracať a vyjadriť im vďaku za to, čo v živote dokázali,“ vyslovil sa Pavol Šimunič.
Bohatého programu Dní Milana Hodžu sa v Martine i v Sučanoch zúčastnila tiež vzdialená Hodžova príbuzná – Jela Bučková, rodáčka z Martina. Jeho manželka Irena Hodžova a mama J. Bučkovej boli sestry. Rada si zaspomínala na vnuka M. Hodžu a jeho jediného priameho žijúceho príbuzného Johna Palka, s ktorým má dobré vzťahy.
„Veľmi si ho cením za to, že napriek tomu, že žil a študoval v Amerike a na Slovensku pôsobil len dva a pol roka, je stále hrdým Slovákom. Aj vďaka jeho rodičom sa v ňom podarilo udržať tento pocit,“ neskrývala radosť Jela Bučková.
Cena šla až do Pittsburgu
Aj tento rok sa v rámci slávností odovzdávali v Sučanoch významné ocenenia. Cenu Milana Hodžuza vedeckú činnosťsi odniesol Valerián Bystrický. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských historikov a pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Je autorom viac ako dvesto štúdií o slovenských dejinách 20. storočia či zahraničnej politiky.
Čestnú cenu Milana Hodžu získal Martin Votruba, ktorý pôsobí na univerzite v Pittsburgu. Ocenili ho za propagovanie Slovenska a diela Milana Hodžu v zahraničí a tiež za pedagogickú a osvetovú činnosť. V Piitsburgu rozvíja poznanie slovenských dejín a pomáha udržiavať našu kultúru i medzi krajanmi v zahraničí. Okrem iného vedie v meste kurzy slovenčiny.
V rámci súťaže Hodžov novinový článok hľadali žiaci základných škôl a nižších tried gymnázií odpoveď na tohtoročnú tému Ako sa stalo, že sme pretrvali? Inšpiráciou boli pre nich myšlienky Vladimíra Mináča v diele Dúchanie do pahrieb.
Spievalo sa i športovalo
Témou na zamyslenie pre žiakov gymnázií a stredných škôl Prečo sme my k našej národnej minulosti natoľko nešetrní, že ani len poučenia z nej nechceme čerpať? sa súťažilo na Hodžovej eseji. Niekoľko cien tu dokonca získali študenti z Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch (BGMH), ako aj z Gymnázia Jozefa Lettricha (GJL) v Martine. Na druhom mieste skončil Eduard Lazorík z GJL a tretiu priečku obsadila Nora Mlynáriková z (BGMH). Cenu starostu obce Sučany si odniesol Michal Sojka (GJL), Cena riaditeľa Ústavu politických vied SAV pripadla Dáriusovi Čorejovi (GJL) a Cena prednostu Okresného úradu Žilina zas Jakubovi Strakovi (GJL).
Okrem esejistickej súťaže sa gymnázium v Sučanoch rozhodlo vyhlásiť aj nultý ročník súťaže v akademickej debate a spestriť program Dní Milana Hodžu v Sučanoch aj behom pre zdravie .
Vedeckou konferenciou politikovi, legionárovi a publicistovi Ivanovi Markovičovi si odborná verejnosť pripomenula zásluhy slovenských legionárov na vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Na stretnutie seniorov Turca sa takmer celý rok pripravovali nielen v Sučanoch, ale aj v okolitých obciach a mestách turčianskeho regiónu. V športových a folklórnych súťažiach si zmerali sily i so seniormi z partnerskej obce Fulnek.
Záver Dní Milana Hodžu patril pietnym spomienkam na Národnom cintoríne v Martine, v Sučanoch a nedeľným službám božím v evanjelickom a. v. kostole v Sučanoch.
Autor: AD, KM
