MARTIN. Na Slovensku snáď ani neexistuje mesto, v ktorom by niečo nepripomínalo Ľudovíta Štúra. Zrejme po prvýkrát vôbec si ho uctili tak, že jeho priezviskom pomenovali bielokarpatské skalné bralo v chotári obce Kostolné, na ktoré Štúr vystúpil v rokoch 1848-49. Koncom novembra 1872 odhalili v Modre náhrobný pomník, na ktorý slovenskí národovci zorganizovali celoštátnu peňažnú zbierku už krátko po Ľudovítovej smrti.
Portrét Ľudovíta Štúra vytvorený v r. 1873 Jozefom Božetechom Klemensom na objednávku Matice slovenskej sa stal najznámejším a teda i “verným” obrazom tejto významnej osobnosti. Obraz vznikol na tú dobu za pomerne vysokú sumu – 48 zlatých (guldenov). Hoci v Národnej dvorane Matice slovenskej visel iba dva roky, po násilnom zatvorení Matice slovenskej uhorskou vládou v roku 1875 sa obraz zachoval a dnes je súčasťou expozície Literárneho múzea SNK – momentálne „na výlete“ v expozícii na Bratislavskom hrade.
Širšie možnosti pomenovaní priniesol vznik Československa v roku 1918, keď po celom Slovensku vznikal rad ďalších pamätníkov na počesť Štúra. Prvým pomníkom sa môžu pochváliť Bánovce nad Bebravou – odhalili ho 30. augusta 1936 na počesť celej štúrovskej rodiny, ktorá našla v mestečku zaľúbenie a spojila s ním svoje životy. Podľa umeleckých kritikov je práve tento pomník jedným z najvydarenejších.
Prvé bankovky s podobou nášho jazykovedca sa dostali do obehu 26. októbra 1944 a mali hodnotu 10 korún. Autorom ich výtvarného návrhu bol Jozef Vlček. Tlačili sa v martinskej tlačiarni Neografia a kvôli vypuknutiu Slovenského národného povstania sa dostali do obehu až koncom októbra. Bankovky platili do 31. 10. 1945, keď boli dekrétom o ustanovení jednotnej československej meny – koruny, nahradené novými, československými bankovkami. Dnes sú vyhľadávaným a ceneným artiklom pre zberateľov či nadšencov histórie, ale aj dokladom umeleckej a technickej vyspelosti svojich tvorcov. Odvtedy mal Štúr hodnotu 50 korún československých (bankovky od roku 1987), v rokoch 1993 a 1996 aj 500-korún.
Aj prvá poštová známka s portrétom nášho jazykovedca vyšla počas Slovenského štátu. V roku 1943 vyšla ako súčasť série portrétov – Štúr, Rázus, Hlinka a mala hodnotu 80 halierov.
Najviac sa venovalo a pomenúvalo po Štúrovi v roku 1956, pri príležitosti 100. výročia jeho smrti. Zákon Slovenskej národnej rady o kultúrnych pamiatkach z roku 1958 zas vyhlásil jeho rodný dom v Uhrovci a budovu bývalého evanjelického lýcea v Bratislave, kde študoval, za národné kultúrne pamiatky. Zaujímavé je, že ako dôkaz priateľstva medzi univerzitami Komenského v Bratislave a Martina Luthera v Halle-Wittenbergu, bola v Halle pomenovaná jedna z ulíc: Ludwig-Štúr-Strasse.
Dva roky po vzniku Slovenskej republiky (1993) začal prezident SR na návrhy vlády prepožičiavať Rad Ľudovíta Štúra. Môžu ho získať občania SR, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu a ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky alebo za mimoriadne významné zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoja národného hospodárstva, vedy a techniky, kultúry, umenia, školstva, športu a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena našej republiky v zahraničí. Dnes sa udeľuje rad občiansky a rad vojenský, pričom každý z nich má tri triedy.
Autor: Katarína Mažáriová
