SLOVANY. Pred pätnástimi rokmi mu učarovali bonsaje a odvtedy sa venuje ich pestovaniu. Dušan Junas zo Slovian rád relaxuje pri starostlivosti o malé stromčeky, ktoré sú skôr charakteristické pre Japonsko.
Nevšedný tvar týchto drevín upútal dnes už dôchodcu krátko po revolúcií.
„Vtedy bonsaje u nás vôbec neboli bežné. Zapáčili sa mi a začal som ich sám skúšať pestovať. Rady a inšpirácie sa hľadali ťažko, pretože literatúra tohto druhu príliš dostupná nebola, ale dnes už je to omnoho lepšie. Začínal som preto postupom pokus - omyl,“ s úsmevom hovorí Dušan Junas.
Sám si hľadá vhodné typy
Jeho rozsiahla zbierka obsahuje dnes vyše sto kusov všakovakých bonsajov, ktoré skrášľujú pestovateľovu záhradu.
Svoje stromčeky má vystavené vonku na policiach. Nájdeme tu rôzne vytvarované buky, borovice, duby, lipy, smreky, tuje či borievky. Kusy zakúpené v obchode sa však u Dušana Junasa nachádzajú len ojedinele. Bonsaje pochádzajú z turčianskej prírody, prevažne z lesov v okolí Slovian.
„Keď nájdem vhodný stromček, vykopem ho a zasadím väčšinou doma do hriadky alebo vhodného kvetináča. Potom okolo neho dva roky chodím, starám sa oň a musím počkať, kým ho môžem začať tvarovať. V tomto mi trošku chýba predstavivosť, tak sa inšpirujem v knihách,“ opisuje D. Junas, ktorý hovorí, že vlastne len vytvára napodobneninu veľkého stromu u seba doma. Tento proces trvá aj niekoľko desiatok rokov.
Odvahu k výstave ešte nenašiel
„Základom je bonsajová miska, to je polovica úspechu. Musí byť plytká a širšia,“ približuje.
Najviac práce so svojou záhradkou s drevinami má začiatkom jari. Okrem každodenného polievania treba stromčeky ešte presádzať i strihať.
Starostlivosť o bonsaje je u Junasov výlučne Dušanova parketa.
„Väčšina ľudí si pri pohľade na bonsaje v našej záhrade myslí, že ich pestuje manželka. Keď sa dozvedia, že to robím ja, sú prekvapení. Pre mňa je to ale oddych a potešenie. Na výstave som ešte s nimi nebol. Nenašiel som odvahu. Robím to totiž len pre vlastnú radosť,“ skromne dodáva Dušan Junas.
