NOLČOVO. Na Nolčovskú kosu (3. – 4.júl) sa kosci i návštevníci podujatia začali schádzať v piatok medzi 17. a 20. hodinou, aby si vychutnali neopakovateľú noc na najvzdialenejšej lúke od obce, na Milané grúni. S kladivkom a babkou predvádzal svoje umenie domáci Slavomír Žubor, bičom plieskalo hneď niekoľko mužov i žien, hostí privítali „domáci“ Paľo Milan a starosta obce Vlado Mihálik, prítomným sa prihovoril aj staršina Slovenského koseckého spolku Miroslav Ledecký.
Najväčším prekvapením večera však bola poskladaná kapela zložená z dvoch harmonikárov doplnených o dvoch východniarskych huslistov. Perfektne sa zladili, a tak sa grúňom niesli ľudové melódie. Pri ohni sa nielen opekalo, ale tí najstarší kosci pospomínali na časy dávno minulé, keď tráva z týchto horných lúk bola prepotrebnou potravou pre dobytok. O polnoci sa spolu s hudobníkmi vybralo na hrebeň Veľkej Fatry asi 40 prítomných, aby zanôtili celému Turcu nielen Na Kráľovej holi, ale i niekoľko ďalších melódií. Po tomto koncerte sa už väčšina účastníkov pobrala na svoje lôžka, ale boli takí, ktorí pokračovali v zábave až do budíčka.
Ranný budíček o štvrtej prebral väčšinu koscov, ktorí krátko po pol piatej zaťali kosy do trávy na blízkom Príslope a jedinou chybou bolo, že nepadla rosa. Keby naši predkovia videli tú masu 62 koscov, medzi nimi aj žien, v krojoch, ktorým hrá do tempa harmonikár, asi by im vypadli slzy. Tri a pol hodiny trvalo pohodové skosenie trojhektárového Príslopu, potom domáce ženy, spievajúc trávnice z roka na rok lepšie, priniesli v batôžkoch poživeň. Gazdovská praženica, koláče, hriatô a melta - to boli typické jedlá a nápoje našich predkov koscov. Potom gazdinky spievajúc roztriasli radky, chlapi predviedli ukážku premiestňovania sena na haluzi, spoločne si zaspievali, a týmto skončil kosecký program.
Záujemci o kosenie mohli získať kosecký certifikát v škole kosenia, ostatní sa zapájali alebo iba sledovali súťažné disciplíny. Tradične úspešné súťaže (pílenie bruchatkou a hod klobúkom na babku) pretromfla nová súťaž -beh s batohom sena na čas. Túto veľmi emotívnu súťaž, na ktorej sa zúčastnili aj deti , vystriedal na novučičkom pódiu FS Tiesňavan s ľudovou hudbou Drienča zo susedných Krpelian, ktorí poriadne rozprúdili krv v žilách všetkých prítomných. Po dobrej muzike sa na lúke voňajúcej senom začal podávať guľáš, ktorý uvarili už po piatykrát Dalibor Vojt st. a Daniela Milanová.
Pitný režim bol zabezpečený, ale hlavne pamätníkov pútali dva pramene (za kolibou Príslop a za Poľovníckou chatou). Celé storočia na Príslope nemali kosci pitnú vodu, dnes sú tu dve žriedla aj vďaka koseckej akcii.
Na záver oficiálneho programu boli rozdané účastnícke listy a kosecké certifikáty, potom nasledovala voľná zábava trvajúca asi do pol štvrtej, keď sa účastníci začali vracať do civilizácie. Tí ktorí zostali v tomto kúte Veľkej Fatry až do nedele, určite neobanovali. Zažili veľmi teplú noc a v nedeľu mohli pozorovať poľovníkov pri sušení sena. Po troch dňoch strávených v najkrajšom chráme je ťažký návrat do tejto stresovej doby a hoci život našich predkov - koscov bol veľmi ťažký, myslím, že by s nami nemenili.
Autor: Jaroslav Milan
