ickej poézie) citovo ovplyvnila všetky dozrievajúce generácie. Bola poetkou, autorkou kníh pre deti, prekladateľkou.
BLATNICA. Maša Haľamová sa narodila v Blatnici, v rodine šafraníka, olejkára, váženého a majetného obchodníka Jozefa Haľamu – 28. augusta 1908 – a zomrela v Bratislave pred dvadsiatimi rokmi – 17. júla 1995. Odpočíva na martinskom Národnom cintoríne.
„ Moje detstvo je späté s rodnou Blatnicou,“ spomína v jednom rozhovore Maša Haľamová. „Rodný dom čupel pod strmou Plešovicou v rozľahlom ovocnom sade celkom na hornom konci dediny. Tam, kde sa končil sad, rozdvojujú sa cesty do dvoch dolín, Gaderskej a Blatnickej. Týmito dolinami, vrchmi chránený, šiel život proti smrti v pamätnom roku 1944... Môj rodný dom už nestojí. Do základov vyhorel v bojoch za Slovenského národného povstania. V ňom stála moja kolíska a cintorín na kraji dediny uchováva prach mojich predkov. Tento dom však už nebol náš, ale ten kus Plešovice, čo bol pod ňou učupený, ten je dodnes môj, nezmenený, rovnako strmý a krásny. A bude mojím, dokým len budem vládať vyjsť hore na skaly. Na jar tam kvitnú striebristolilavé poniklece, v Blatnici ich volajú sondriele, neskôr nežne biele cíperie, a i tá najnenáročnejšia rastlinka sa na tamojšom vápenci rozrastie a rozkvitne do nevídanej krásy,“ vyznala sa.
Krása rodného kraja jej bola všetkým. „Nadarmo tento kraj nepomenovali Turčianskou záhradou, štedro ju obdarovala príroda, rodný, milovaný kraj. Dedina, v ktorej sa za môjho detstva na noc domy nezamykali, kde ľudia hovorili obradnou rečou starých písmarov, kde vždy otázka predchádzala pozdravu: Ale ste to vy ? Vitajte, vitajte !...“ pousmiala sa.
Triedy základnej školy vychodila Maša Haľamová v Turčianskom Svätom Martine. Potom pokračovala v Starej Pazove v Srbsku, kde sa o ňu po matkinej smrti starala učiteľka Oľga Textorisová, priateľka jej matky. Po návrate z Juhoslávie žila Maša istý čas spolu s bratom v matkinom dome v Martine, kde začala aj svoje gymnaziálne štúdiá. Zmaturovala však v Bratislave v roku 1925 na Štátnej obchodnej akadémii. V roku 1926 dostala miesto úradníčky v Novom Smokovci, kde sa vydala za lekára Jána Pullmana. V prostredí Vysokých Tatier prežila takmer tridsať rokov až do manželovej predčasnej smrti v roku 1956. Z Tatier odišla do martinskej Osvety a od roku 1959 pracovala ako redaktorka Mladých liet v Bratislave.
Básnické zbierky Maše Haľamovej Dar (1928), Červený mak (1932) a Smrť tvoju žijem (1966) sú básnickou analýzou trvalých ľudských hodnôt a prostých faktov života. Tieto tri útlučké zbierky veršov „precedil čas“ a oni obstáli. Dodnes sa nám nimi prihovára nesmierne čistým a dobrým slovom.
Deti ju, pravda, poznajú z iných titulov: Mechúrik Košťúrik s kamarátmi, Petrišorka, Hodinky, O sýkorke z kokosového domčeka. Pre malých i veľkých čitateľov zostáva dodnes neopakovateľná.
Skromná, nenápadná liečiteľka duší.
