MARTIN. Pred dvadsiatimi rokmi sa v slovenskej tlači objavilo vyhlásenie pod názvom: Znepokojenie osobností nad tzv. koncepciou slovenskej kultúry a krokmi Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Pod ním sa denno-denne množili podpisy našich popredných predstaviteľov z rôznych oblastí kultúry a umenia, ktorí v „znepokojení“ označili za alarmujúce hrozby nerešpektovania plurality umenia, absenciu tolerancie voči odlišnému názoru i finančnú stratégiu ministerstva. V denníku SME zverejnili takto vyše 300 mien a medzi nimi (29. júla 1995) bol aj podpis akademického maliara Miroslava Marčeka. O dva dni - 31. júla 1995 – vo veku 66 rokov umelec umiera. Išlo o skutočne krutú náhodu...
Miroslav Marček, rodák z Martina - Priekopy (11. júla 1929), v päťdesiatych rokoch študoval na maliarskom oddelení Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave u profesorov Jána Želibského a Ľudovíta Fullu (absolvoval v roku 1955). Popri maľbe, kresbe, voľnej a užitej grafike a ilustráciách sa venoval aj spolupráci s architektami. V každom z týchto žánrov rád zdôrazňoval najmä rustikálnu robustnosť tvaru a dá sa teda povedať, že expresívno-figuratívny výraz jeho maľby a grafiky má základ v názorovom príbuzenstve s členmi Skupiny Mikuláša Galandu.
Skupina Mikuláša Galandu sa po prvýkrát ako celok prezentovala svojou výstavou v decembri 1957 v Žiline. Katalóg k výstave vtedy obsahoval spoločne podpísané vyhlásenie všetkých členov skupiny s jasnou orientáciou na odkaz slovenskej moderny, predovšetkým diela Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Miloša Alexandra Bazovského a Cypriána Majerníka. V neskoršom období sa tomuto vyhláseniu pripisovala úloha akéhosi manifestu. V čase svojho vzniku mala skupina jedenásť zakladajúcich členov: Andrej Barčík, Róbert Dúbravec, Zdeno Horecký, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Miroslav Marček,Milan Paštéka, Ľudovít Štrompach, Ivan Štubňa, Pavol Tóth, ako hosť s nimi vystavoval Ever Púček
S nástupom Skupiny Mikuláša Galandu, ale samozrejme tiež účasťou na ich legendárnych prehliadkach (1957 Bratislava, 1958 Brno, 1962, 1965 Bratislava a Praha, 1968 Berlín – posledná expozícia), sa spájajú začiatky moderného výtvarného myslenia na Slovensku. V dňoch 10. septembra až 25. októbra 2009 zrealizovala Turčianska galéria v Martine nesmierne zaujímavý výstavný projekt, venovaný tvorbe dvoch zakladajúcich martinských členov Skupiny Mikuláša Galandu - Miroslava Marčeka a Ivana Štubňu pod názvom Paralely
Kurátor Jiří Valoch projekt uviedol slovami: „Keď sa dielo oboch tvorcov, v určujúcej dobe skutočne iniciačné, originálne, autentické, dávno uzavrelo, prečo ich práce v Martine nepredstaviť bez dobovej záťaže tým najzaujímavejším, čo sa podarí pre ich paralelnú dvojvýstavu zhromaždiť? Obaja protagonisti sa snažili v tvorbe uplatniť svoj objavený moderný výtvarný jazyk...“
Výstava v retrospektívnom zábere predstavila už uzavretú tvorbu autentických umeleckých osobnosti, ktoré určovali hodnoty našej výtvarnej kultúry. Boli rovnako cenní ako tí, o ktorých sa zo skupiny galandovcov hovorí či píše oveľa častejšie. Stali sa rovnako súčasťou vtedajšieho kontextu moderného umenia, ktoré sa na Slovensku i v Čechách prirodzene formovalo... Ich dielo malo jeden spoločný rys, a to veľmi podstatný. Tvorba oboch sa viazala na rovnaké, vtedy ešte veľmi aktuálne médium, ktorým bola grafika. Obaja v nej od začiatku 60. rokov došli ku krajnej redukcii, k akémusi znaku motívu, ktorý sa tak stával iba zámienkou autonómnej výtvarnej skladby... Pritom ich prístup ku grafike bol pravým opakom akejsi akademickej virtuozity. Každý zhodnocoval estetické a komunikačné kvality iných materiálov v súlade so svojim autorským programom. A vytvorili tak dielo skutočne neopakovateľné a jedinečné.
Akademický maliar Miroslav Marček od roku 1957 dospel k takej redukcii v grafikách i maľbách, že mu jednoducho technika drevorezu prestala vyhovovať, a preto objavil možnosť lapidárneho vyrezávania jednotlivých foriem do masonitovej dosky, akú čas od času používali niektorí maliari ako podklad pre obraz. Mohol tak vytvárať zostavy lapidárnych, obrúsených geometrických plôch, ale zároveň mohol rôznym zdrsňovaním a prerývaním dosiahnuť miestami osobité štruktúry.
S ukážkou z tvorby martinského rodáka, maliara a grafika, sme sa mohli stretnúť opäť v Turčianskej galérii, ktorá k svojmu 30. výročiu vzniku pripravila v máji roku 2013 viacgeneračnú skupinovú výstavu umelcov pôsobiacich v Turci. Kolekcia kontinuálne nadväzovala na stálu expozíciu galérie, a tak medzi 44 mi umelcami nechýbal ani Miroslav Marček.
Autor: Pavol M. Kubiš
