ynonymum krásy. Dermatológovia ale varovne dvíhajú prst. Hovoríme s poprednou slovenskou dermatologičkou a dermatovenerologičkou Želmírou Ferisovovou z Univerzitnej nemocnice Martin.
Aj Univerzitná nemocnica v Martine sa so svojimi odbornými pracoviskami nedávno zapojila do Európskeho dňa melanómu. Koľko ľudí navštívilo ambulancie s tým, že sa chcú podrobiť preventívnej prehliadke?
- Možno aj vďaka avízu v MY Turčianske noviny sme vyšetrili na Kožnej klinike UNM v dňoch 20. a 25. mája t. r. 160 osôb, 59 mužov a 101 žien. Z nich len 60 už vyšetrenie kvôli pigmentovým znamienkam niekedy absolvovalo. Ostatní boli na takomto vyšetrení prvý raz. Najpočetnejšou skupinou podľa veku boli šesťdesiatnici (37) a sedemdesiatnici (28), približne rovnaký počet mali skupiny tridsiatnikov, štyridsiatnikov a päťdesiatnikov – po 19-20. Vyhľadal nás aj jeden 90-ročný muž. V celkovom počte vyšetrených bolo osem detí a mladistvých do 15 rokov, ktorí prišli v sprievode rodiča a jednej starej mamy.
Je to veľa? Alebo málo? S akými problémami sa najčastejšie obracali na kožných lekárov?
- Na zvládnutie 160 vyšetrení zväčša celého tela počas 1,5 ordinačných dní to bolo náročné. Veď to bola práca navyše bežnej náplne dvoch skúsených lekárok kliniky, preto vypomáhali aj dve z najmladších, doktorandky, ktorých pracovnou náplňou má byť predovšetkým výskum v rámci ich dizertačných prác. Najčastejším dôvodom vyšetrenia bola pochybnosť, neistota v hodnotení hnedého útvaru na koži, či ide o bežné znamienko, tzv. stareckú bradavicu, či nedajbože o melanóm.
Mali preventívne prehliadky význam? Zachytili sa počas nich aj nebezpečné typy nádorov? U koľkých pacientov?
- Zachytili sme množstvo menej či viac závažných kožných prejavov, ktorých riešenie sme odporúčali u príslušných kožných lekárov. Významnými boli zistenia dvoch prípadov malígneho melanómu, jeden je už potvrdený histologickým vyšetrením, nádor bol chirurgicky odstránený a pacient už dostáva potrebnú liečbu. Ide o 70-ročného muža, ktorý nevenoval hnedému „fľaku“ na predkolení dva roky pozornosť a až po prečítaní výzvy v novinách sa rozhodol využiť akciu Euromelanom Day.
Európske dni melanómu majú ohraničené trvanie, starostlivosť o kožu je ale celoročná záležitosť. Aké najčastejšie chyby robia potenciálni pacienti kožných ambulancií? Čo najčastejšie zanedbávajú?
- Áno, je to pravda. Takéto organizačne náročné akcie by sa nemuseli organizovať, keby každý, kto má pochybnosti o charaktere svojho „znamienka“, vyhľadal kedykoľvek radu v kožnej ambulancii. Viaceré sú vybavené dermatoskopickými prístrojmi, ktoré umožňujú spresnenie diagnózy a v prípade závažného podozrenia odosielajú odtiaľ pacienta do ambulancie nádorových ochorení kože – na dermatovenerologickú (kožnú) kliniku martinskej nemocnice. Tým, že ľudia obvykle takéto vyšetrenia odkladajú, sa nelíšia od obyvateľov iných krajín a zmyslom melanómových dní je vlastne poukazovať na existenciu tohto zvlášť závažného ochorenia a význam jeho včasného zistenia.
Čím je podmienený vznik zhubného melanómu na koži? Je to len záležitosť neprávneho opaľovania?
- Mechanizmy vzniku zhubného nádoru nie sú doteraz dostatočne objasnené. Najnovšie sa študujú otázky genetiky, no najznámejším rizikom zostáva ultrafialové žiarenie. Jeho dlhodobé pôsobenie vyvoláva viaceré zmeny, ktoré sú podkladom pre vznik kožných nádorov. Aj krátkodobé intenzívne slnenie v soláriách môže vyvolať začervenanie a spálenie kože, opuchy či pľuzgieriky. Známe sú fototoxické či fotoalergické reakcie vyvolávané aj celkom krátkym pôsobením slnečného žiarenia v kombinácii s prítomnosťou parfémov či deodorantov, alebo s rozličnými toxickými rastlinami či užívaním liekov.
Kedy máme spozornieť a naozaj nebrať zmeny na koži na ľahkú váhu?
- Keď nám kožný lekár diagnostikuje aktinickú keratózu. Má vzhľad šupinatého ložiska alebo ložiska s chrastičkami na povrchu. Vzniká v tých oblastiach kože, ktoré sú dlhodobo vystavené slnečnému žiareniu a viac sa vyskytuje u ľudí so svetlou pleťou, častejšie u ľudí, ktorí sa často opaľujú na slnku alebo v soláriách. Bez liečby sa vyvíjajú kožné karcinómy.
Ľudia vždy spozornejú pri zmienke o vzniku kožnej rakoviny a melanómu. Ako sa prejavuje?
- Melanóm je nádor bielej rasy. Vyvinie sa z materských znamienok. Tie bývajú na koži od narodenia, alebo sa časom vytvoria. Ich premena na malígny melanóm, čo je najzhubnejšie nádorové ochorenie kože, sa prejaví pocitom svrbenia pálenia, zmenou farby, okrajov, rastom do šírky či výšky. U mužov býva najčastejšie na trupe, u žien na dolných končatinách. Rizikom ich vzniku je vystavovanie kože intenzívnemu slneniu, genetická dispozícia, veľký počet materských znamienok od detstva a porucha imunitného systému.
Je na Slovensku veľa pacientov s melanómom?
- Ročne sa zisťuje okolo 700 až 800 nových pacientov. V minulom roku sme v ambulancii pre nádorové ochorenia kože Dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine vyšetrili 1 094 pacientov, u 88 z nich sme diagnostikovali malígny melanóm. Z nich bolo 46 mužov a 42 žien v priemernom veku 63 a 63 rokov. Najčastejšie sa nádory vyskytovali na chrbte, druhou najčastejšou lokáciou u žien boli dolné končatiny, hlava a krk, u mužov horné končatiny.
Prišli včas?
- O informovanosti a záujme o vyšetrenie vo verejnosti svedčí skutočnosť, že až 31 prípadov bolo s nízkorizikovou hrúbkou do 1 mm, ale zarážajúce je, že v čase rozsiahleho informovania verejnosti stále ešte prichádzajú na prvé vyšetrenie pacienti s rozsiahlymi, zanedbanými nálezmi – v roku 2014 ich bolo až 28 s hrúbkou nádoru viac ako 4 mm.
Keď sme už pri opaľovaní – ľudia sa za ostatné roky dozvedeli, ako sa majú správať na slnku. Napriek tomu, registrujú kožní lekári po lete viac pacientov vo svojich ambulanciách? Ak áno, prečo? S čím sa na nich pacienti obracajú?
- Okrem spomínaných účinkov UV žiarenia sú to aj prejavy solárnej alergie obvyklé na začiatku leta, ktoré sa dajú ovplyvniť okrem iného i „otužovaním“ kože pomocou umelých žiaričov v jarných mesiacoch. S postupným obnažovaním tela a nôh, narastá počet pacientov s komplikáciami po vyhoľovaní a hubovými infekciami najmä nechtov nôh.
Aký by mal byť profil vzorného Slováka, ktorý sa stará o svoju kožu?
- Mal by sa opaľovať v tieni, chrániť kožu aj odevom, používať opaľovacie krémy s UV filtrami a nanášať ich v dostatočnom množstve a po každom kúpaní. Ak užíva fotosenzibilizujúce látky – napríklad antibiotiká, trezalkový čaj či umelé sladidlá, alebo má na koži čerstvú jazvu, slnku by sa mal vyhnúť. A pravidelne by si mal kontrolovať znamienka. Rovnako starostlivo by mal pristupovať aj k deťom.
A sú vôbec takí Slováci?
- Možno to prekvapí, ale sú takí, a mnohí. Dnes si už veľa Slovákov nechá poradiť od kožného lekára, ktoré prípravky na ochranu kože má používať. Prevencia je určite lepšia voľba ako následná liečba.
