Riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra Michal Kalaš hovorí, že problémy, ktoré nám spôsobujú medvede, určite nevyriešime ich odstrelom. V prvom rade musíme začať od seba.
Veľa ľudí u nás hovorí, medvede sú premnožené a najlepšie ich počet zregulujeme odstrelom. Je toto ten správny recept?
- Zredukovanie populácie medveďa nejakým masívnym odstrelom nič podstatné nevyrieši. Počet nie je zásadným problémom a pre príklad nemusíme chodiť až tak ďaleko. Stačí sa pozrieť len k našim susedom do Poľska.
Na začiatok teda porovnajme počet medveďov u nás a v spomínanom Poľsku.
- Keď porovnáme Poľský národný park, ktorý je rozlohou približne rovnaký ako Národný Park Malá Fatra, tak naši severní susedia uvádzajú, že počet medveďov žijúcich na tomto území je 15 až 17. V Malej Fatre je číslo oveľa vyššie a rádovo ho odhadujeme na desiatky. Či už je ich 30, alebo 50 sa určuje ťažko. Ako som už povedal, ide len o číslo, problém je inde.
Starosti, ktoré majú ľudia s medveďmi u nás, sú pomerne často medializované. Priblížte nám, čo sa dialo v Poľsku, kde ich je podstatne menej?
- Predstavte si, že svoje auto odstavíte na záchytnom parkovisku v podhorskej dedine, ktorá žije z cestovného ruchu. Keď sa vrátite späť zistíte, že vaše vozidlo je rozbité a vykradnuté. Niektorí turisti si totiž zvyknú časť potravín, ktoré majú pripravené na túru, nechať v aute. Práve to zvieratá prilákalo. Najprv medvede len trhali a šklbali dvere a všetko, čo sa dalo, aby sa dostali do auta. Potom si vymysleli oveľa sofistikovanejší systém. Maco vyskočil na strechu, dva – tri krát po nej skočil. Keď vypadlo čelné alebo zadné sklo, vbehol dnu a všetko vyjedol. V odbornej literatúre boli publikované aj iné prípady. V dedine na kraji spomínaného národného parku majiteľka potravín ráno o pol šieste našla rozbitý výklad svojho obchodu a pri regáli s cukrom sa hostil medveď. .Stávalo sa dokonca, že medveď ukoristil turistom batoh s potravinami počas túry. Podobné veci sú napriek výrazne vyšším počtom tejto šelmy u nás, našťastie, neznámou.
Ak tomu dobre rozumiem, v zásade stačí, ak máme jedného „pokazeného“ medveďa a budeme mať problém na probléme?
- V podstate áno. V prvom rade treba hľadať príčiny, prečo sa také niečo stalo.
Dobre, ale je v poriadku, ak stretnem medveďa častejšie na kraji dediny ako v lese?
- Opäť sa dostávame k príčinám. Asi nikde neexistuje taký stav, že v národnom parku je povolená ťažba dreva, čo je u nás bežný štandard. Zvieratá tento ruch vyháňa z ich prirodzeného prostredia a tlačia sa do podhoria. Ďalšia vec je zber lesných plodov. Ten tu síce existoval aj v minulosti, no nie na komerčnej báze ako dnes. V súčasnosti nemáte problém stretnúť v lese nákladné auto s plnou korbou ľudí, ktorí majú vedrá naplnené čučoriedkami a tie potom predávajú. Niektoré organizované partie dokonca ani neschádzajú a na mieste prenocujú. Len im ráno autom hore vyvezú prázdne koše a naplnené zoberú dolu. Takto to ide dookola. Medveďovi nielen berú potravu, ale čo je ešte horšie, doslova ho odtiaľ vyháňajú. Nemá sa čas poriadne napásť, a preto si musí hľadať náhradu. To rovnako platí aj pre inú zver. Tiež treba jednoznačne povedať, že pohyb medveďov v blízkosti človeka, keď pre seba vyhľadáva zdroje potravy, nie je v žiadnom prípade normálny stav. Vytvára to zbytočné napätie. Ale tu si musíme úprimne odpovedať na zásadnú otázku. Kto je za tento stav zodpovedný medveď alebo človek?
Prečo sa počty medveďou u nás tak zvýšili?
- Aj štatistikou už máme podložený fakt, že v minulosti sa v tomto regióne pestovali v oveľa väčšom rozsahu napríklad zemiaky. Keď sa prejdete okolo Malej Fatry dnes zaručene už takéto lány s okopaninami nenájdete. V súčasnosti na poliach rastie kukurica, ktorá má obrovskú nutričnú hodnotu, obsahuje málo vlákniny, čiže je ľahko stráviteľná. Práve kukurica stojí za populačným boomom veľkých cicavcov ako takých, či už je to diviačia zver, jelenia zver alebo medveď. Preto už evidujeme prípady, že medvedica má až tri, štyri mladé, pričom sa vyskytol aj prípad, keď mala šesť mláďat.
Je teda kukuričné pole pre spomínané zvieratá takým malým rajom na zemi?
- Kukurica bez problémov vyrastie aj do výšky dvoch metrov. Zvieratá tam majú pokoj, zväčša je v blízkosti aj zdroj vody, takže im naozaj nič nechýba. Za normálnych okolností by medvedica vyšší počet mláďat nebola schopná uživiť. Spomínané výhody kukurice jej to umožňujú.
Keď to celé zjednoduším, tak medveď má dnes najväčší pokoj v húštine niekde na kraji dediny a ideálne je, ak je v blízkosti aj kukuričné pole...
- Všetky okolnosti, ktoré som načrtol ho tam vyhnali. Nie zlí ochranári, ktorí ho nedovoľujú strieľať, ale súbor spomínaných príčin nás dostal do dnešného stavu.
Keď sme už pri tom strieľaní, sú podľa vás podmienky lovu medveďov u nás dobre nadstavené?
- V tejto oblasti spadáme pod európsku legislatívu a získať dnes povolenku je oveľa ťažšie ako, povedzme, pred dvadsiatimi rokmi. V rámci Európy je totiž medveď považovaný za prioritný druh, pretože vo väčšine krajín je vzácny. Na Slovensku by som ho do tejto kategórie nezaradil a viem si predstaviť aj väčší počet legálnych odstrelov medveďa, ale s podmienkou kvalitného dohľadu a následného seriózneho vyhodnotenia. To si však vyžaduje zmenu zákona, ktorý dnes naozaj nie je na naše podmienky nadstavený ideálne.
Čo ale robiť s medveďom, ktorý si tak zvykol na potravu od ľudí, že si po ňu zájde až do stredu dediny?
- V takýchto extrémnych prípadoch je podľa mňa naozaj jediným riešením lov. Preniesť zviera inde nemá význam. Slovensko je totiž malé a prax ukázala, že medveď je schopný vrátiť sa späť i niekoľko stoviek kilometrov. Ak by na novom mieste aj zostal, bude zas robiť šarapatu tam. Ani umiestnenie do zoologickej záhrady nevidím ako ideálne, pretože dívať sa štyridsať rokov na svete spoza mreží je pre medveďa ešte horšie ako smrť.
V dedine sa však zbraň, ani v prípade, že máte povolenie na odstrel medveďa, použiť nesmie. Ako sa dá zistiť, či bol ulovený maco, ktorý chodil na čerešňu do záhrady, keď sa to nedá priamo na mieste činu?
- Musíme ho vedieť presne identifikovať. Keďže zviera treba odstreliť niekde mimo dediny, môže sa ľahko stať, že za obeť padne úplne iný kus a problém sa tak vôbec nevyrieši. Riešením by mohol byť odchyt takéhoto jedinca priamo na mieste, kde robí problémy. Následne by bol usmrtený veterinárnym prípravkom. Hoci to môže vyzerať nehumánne, výsledkom je rovnaký, ako keď vystrelí lovec. Predpokladám však, že tento spôsob sa poľovníckej verejnosti nemusí pozdávať, lebo takto by prichádzala o poľovnícky zážitok. Tu ale treba prihliadať na riešenie konkrétneho problému, poľovnícky turizmus nie je na mieste. Vo finále však opäť narážame na fakt, že ani na toto riešenie nie sú v súčasnosti na Slovensku vytvorené podmienky.
Dá sa z tohto všetkého, čo ste doteraz spomínali, nejako vykľučkovať? Ľudia v podhorských dedinách by to privítali...
- Určite, no nebude to za dva ani tri roky. Aj európske smernice nie sú nemeniteľnou dogmou a dajú sa zmeniť na základe aktuálneho vedeckého poznania. Dostatočne silné argumenty sa dajú získať systematickou prácou, na ktorú potrebujete peniaze, dostatok ľudí a ochotu to robiť. Preto by to nemalo zostať len na úrovni niekoľkých zamestnancov národného parku ale všetkých, čo v lese pôsobia. Tu je však kľúčové zahodiť všetky predsudky a mýty o živote medveďov a vychádzať z aktuálnych a poslednými výskumami podložených faktov.
S akými predsudkami sa najčastejšie stretávate?
- Ľudia si stále myslia, že medveď je teritoriálne zviera a keď sa zjaví v doline, všetky slabšie jedince utečú. Domovský okrsok medveďa v našich podmienkach presahuje 15 až 20-tisíc hektárov. Staršie údaje publikované na Slovensku, z ktorých sa mimochodom učila väčšia časť súčasných poľovníkov, hovoria o ploche 3 až 5-tisíc hektárov. To je podstatný rozdiel. Aj z tohto dôvodu je oficiálna štatistika počtu medveďov významne nadhodnotená. Medveď totiž bez problémov prejde aj desiatimi poľovníckymi revírmi, pričom v každom mu mohli dať pri sčítaní čiarku a započítať ho do kmeňových stavov. Z jedného kusa tak môže byť hneď niekoľko jedincov. Takéto omyly treba vylúčiť.
Ako ste naznačili, náprava súčasného stavu je beh na dlhšiu trať. Existuje aj nejaký rýchly recept, ktorý by aspoň zmiernil problémy?
- Možno sedemdesiat percent škôd by sa dalo eliminovať, ak by sa vyvíjali aktivity proti ich vzniku. Napríklad nestačí mať pastierskeho psa, ktorý je schopný obháňať stádo. Efektívne by bolo mať dvoch až troch strážnych pastierskych psov, ktoré sú na tento účel šľachtené a vedené. Samozrejme, nemôžu byť ešte ako šteňaťá priviazané niekde v kúte na reťazi, ale musia sa pohybovať na voľno medzi ovcami. V minulosti to bol úplne bežný spôsob, na ktorý sme akosi pozabudli. Znížiť rozsah škôd môžu tiež vhodné a správne nainštalované elektrické ohradníky okolo lánov kukurice či pri včelstvách. Pri budovaní náučných chodníkov v lese sa ako prvé plánuje postavenie sedenia so smetnými košmi. Ľudí treba naučiť, aby v hore po sebe zvyšky nenechávali. Stačí, aby zafúkal vietor, odpadky sú všade dookola a už po náučnom chodníku pobehujú líšky a medvede, ktoré sa učia na ľudskú stravu. Toto je len zlomok opatrení, ktoré môžu pomôcť súžitiu človeka a medveďa. Niekde treba začať a postupne sa situácia bude zlepšovať. Pretrvávajúci pasívny prístup výrazne škodí veci.
Ako mi odpovie riaditeľ správy národného parku, keď sa ho spýtam, či sa mám ako turista báť v Národnom parku Malá Fatra medveďov?
- Jednoducho. Nepoznám zdokumentovaný prípad, že by medveď na značenom chodníku napadol v Malej Fatre turistu.
