bez nich by sme neboli ani my. Hovoríme o Slivkách Jána Varinského.
MARTIN. Slivky. Novela Jána Varinského, vraj „prozaika zo záľuby“, no podľa mnohých vyzretého autora – nielen vekom, ale aj literárnym prejavom - je jeho knižnou prvotinou. Doposiaľ sa prevažne venoval tvorbe poviedok či esejí a hoci dosiahol v nich úspech aj v literárnych súťažiach, jeho próza Slivky je už presvedčivým dôkazom toho, čo sa dalo tušiť z jeho predchádzajúceho literárneho archívu. A síce, že Turiec má v ňom autora, ktorý sa vôbec nemusí vnímať skromne.
V próze Slivky sa vracia do svojho detstva v Jahodníkoch a približuje nám ho bez zbytočného pátosu, zemito, priamočiaro, tak ako ho do neho vpísali jeho predkovia, jeho rodina. Chuť vtedajšieho života je taká výrazná, taká okorenená človečinou, že nemohla zapadnúť do zabudnutia. Jahodníky jeho detstva sú v jeho spomienkach typickou turčianskou dedinou, keď ju ešte neprevalcovala bytová výstavba, keď martinská Ľadoveň nebola v plánoch novodobých architektov, keď nimi neprechádzali autobusy, ale konské povozy, keď zvony naozaj povolávali živých a oplakávali mŕtvych.
Prázdniny (jedny alebo ich bolo viac) u deda, ktoré voňali chlebom, čerstvo nadojeným mliekom, chutili teplým koláčom vybratým z rúry, boleli odretými kolenami, štípancami od ôs, vojnami v bani so Žižkovákmi a ktoré poznačili kone na všetky spôsoby, opísal prozaik, ktorý dnes žije a tvorí v Bystričke, tak autenticky, až mu závidíte, že ste tam neboli s ním. Deti tam formoval sám život a ony sa mu nielen prizerali, ale múdreli spolu s ním, s dňami, ktoré mali inú hodnotu, ako majú dnes. Pri hrách ich život dobiehal svojou prózou, príbehmi ľudí, prirodzeným plynutím, ktoré malo svoj význam i svoj čas.
A medzitým sa slivky v sadoch obaľovali do letokruhov, dozrievali na nich plody, až kým nezačali pekne modrieť a kým sa nevypovedalo všetko, lebo už nič nebolo treba dodať.
Slivky vyšli v tomto roku, knihu vydali a knižne spracovali v spoločnosti Krupa, Košťany nad Turcom. Autor sa v týchto týždňoch vydáva so svojou novelou za čitateľmi. Aj do Martina. V septembri sa literáno-hudobným večerom s ním – 19. 9. o 20. h - otvára poprázdninová kultúrna ponuka v Bare Museum. A na Dni radosti v Trebostove (22. augusta) mu knižku pokrstia.
Prečítajte si ju, spraví vám peknými možno jeden, možno viac letných večerov. Nemusíme vždy siahať po zvučných menách, aj tie literárne menej známe nám môžu nenápadne, nenásilne posunúť do života na pár desiatkach strán VŠETKO, čo potrebujeme. Rozumejte: úctu i pokoru k životu.
