MARTIN. Počas štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave prešiel Ján Mráz ateliérmi viacerých významných výtvarných umelcov, ktorí zanechali vplyv na jeho dielach. Spomeňme Dezidera Millyho, ktorého signifikantné prvky výstavby krajiny nájdeme aj v Mrázovych dielach, pracoval pod vedením Ladislava Čemického i Jána Mudrocha či Petra Matejku. Svoje štúdium však zavŕšil na odbore grafiky u profesora Vincenta Hložníka, ktorého vplyv je evidentný najmä v jeho blokovej kresbe a grafike, čo vyústilo aj do jeho spolupráce s knižným vydavateľstvom Mladé letá a neskôr po emigrácií do spolupráce s japonským vydavateľstvo Gakken.
Portrétová maľba sa stala ťažiskom posledných rokov umelcovej tvorby. Hoci diela Jána Mráza nepatria medzi vysoké umenie, ktoré nastoľuje otázky a hľadá odpovede, pre autora je najdôležitejšie to, že ho jeho práca napĺňa a je rád, že zaujala aj verejnosť. Svoje práce vystavoval v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku, USA, Kanade, Japonsku a neobišiel ani Slovensko - v niekdajšom Dome zahraničných Slovákov v Bratislave otváral výstavu jeho tvorby vtedajší prezident SR Rudolf Schuster. Vystavoval aj v rodnom Ružomberku – v Liptovskom múzeu, v Martine v Matici slovenskej, ako aj v Slovenskom komornom divadle.
V tvorbe Jána Mráza máme možnosť vidieť množstvo portrétov samotného autora. Mnohí by si mysleli, že ide o istý prejav egocentrizmu, ale Ján Mráz prezentuje svoje autoportréty ako spôsob štúdií a skúšania množstva variácií pri zobrazení tváre. Výstava v Martine je súčasťou Národných matičných slávností a dlhodobého projektu Turčianskej galérie – Slovenský svet vizuálneho umenia. Výstava potrvá do 6. septembra.
Autor: Patrícia Lipková
