MARTIN. Na martinských sídliskách Ľadoveň, Košúty a sčasti Sever je to každoročný jav. Len čo nadídu prázdniny a sú pekné dni, desiatky vtákov začnú koncertovať. „Keby išlo o spev, nepoviem nič, ale je to škrekot, ktorý týždne nedovolí spať pri otvorenom okne,“ sťažuje sa Kristína z Ľadovne. „Popolavé vtáky sú na stromoch tak blízko balkónov, že mám pocit, akoby vrieskali rovno za mojimi ušami. Niekedy sa to nedá vydržať,“ komentuje zvuky prírody a ľutuje rodiny, kde sú malé deti či starí ľudia. „Sú noci, keď sa asi vôbec nevyspia.“
Sivohnedé páperové operence s pomarančovými očami môžu naozaj vzbudzovať až strach. Nie je ich málo. Ľudia majú pocit, že na každom strome ich sedí niekoľko.
„Je to tak, vyzerajú trochu ako z inej planéty, ale ide o mláďatá myšiarky ušatej,“ komentuje „problém“ s vtákmi ekológ, pracovník Botanickej záhrady UK v Blatnici Ján Topercer.
„V lete vylietavajú z hniezd a rozptyľujú sa v prírode. A keďže na spomínaných sídliskách sú zhluky ihličnatých stromov, čo im vyhovuje, skúšajú chvíľu prežiť tam. V Jahodníckych či Dražkovských hájoch blízko mesta majú síce miesta dosť, ale to sú takí vtáčí „pubertiaci“. Kým sa nevykričia, neupokoja a nenájdu si pokojnejšie prostredie, budú pár týždňov prežívať tam, kde im na to ľudia výsadbou pre nich vhodných biotopov vytvoria dobré podmienky na život,“ vysvetľuje.
Dodáva, že treba vydržať. Mláďa má spravidla dva vrcholy „koncertovania“ – na súmraku a pred svitaním. Nervy ľuďom napína najmä za teplých večerov, no za dažďa sa stiahne. Jeho škrekot budú musieť obyvatelia sídlisk strpieť možno ešte aj v septembri. Je to chránený vták, nejaký masový lov nepripadá do úvahy.
„Takéto plány sú zbytočné a ľudia by si len podpílili konár, na ktorom sedia,“ hovorí ekológ. „Je to vynikajúci lovec hrabošov, špecialista na tento druh škodcov, neskôr robí neoceniteľné služby – aj sídlišťanom, lebo ich zbavuje myší, ktoré sa s jeseňou sťahujú aj do panelákov,“ pripomína Topercer.
