SOCOVCE. Dvaja mladíci zo Socoviec zažili netradičnú letnú dovolenku. Na vlastnoručne zreparovaných motorkách Jawa Pionier sa bratranci Pavol Brisuda a Marián Kubačka vybrali naprieč balkánskymi štátmi. Počas dvoch týždňov najazdili 2500 kilometrov a prešli Bosnu, Čiernu horu, ale prebehli i cez Maďarsko a Chorvátsko. Na historických motocykloch z roku 1974 a 1985 pútali pozornosť všade, kde sa pohli.
Od cesty ich odhovárali
Nápad vyraziť na dobrodružstvo na starých pionieroch, pochytili Socovčania od troch chalanov z Banskej Bystrice.
„Im sa to podarilo, tak sme si povedali, že to skúsime aj my. Najskôr sme si však museli kúpiť takéto motorky. Na predaj je ich plno všade, ale my sme ich potrebovali aj s papiermi, a to už bol problém,“ spomína so smiechom 26-ročný Pavol Brisuda. Po nájdení správnych motoriek ich mladíci asi sedem mesiacov po víkendoch reparovali, aby boli pojazdné a vydržali náročnú cestu.
„Som vyštudovaný letecký mechanik, takže som vedel, ako na to. Opravy nám dali zabrať, lebo ešte deň pred odchodom nedopadla skúšobná jazda Pavlovej motorky vôbec dobre. Odznova sme ju museli celú rozobrať,“ opisuje 20-ročný Marián Kubačka. Ako ďalej vraví, obavy z porúch počas cesty nemali.
„Vzali sme si so sebou veľa náhradných dielov, rezervné kolesá, kanistre, takže všetko by sme určite opravili,“ konštatuje Marián.
„Rodičia sa o nás báli a od výletu nás odhovárali, lebo si mysleli, že domov prídeme nakoniec peši. No v prípade poruchy sme mali so sebou všetko potrebné a opravu by sme vedeli urobiť doslova na kolene,“ potvrdzuje slová svojho bratranca aj Pavol.
Na vychladnutie čakali pri kartách
Dobrodružstvo dvoch odhodlaných Socovčanov však napokon dopadlo bez problémov, hoci občas sa im motorky v kopcoch prehriali. Vtedy ich museli odstaviť a počas čakania, kým mašiny vychladnú, si mladíci krátili čas hraním kariet rovno pri ceste. Obom rozhodne učarovala krásna príroda, kaňony, jazerá, skaly i priezračná voda. Každý deň podnikli túru alebo nejaký výlet.
Trmácať sa celé dni v sedle staršej motorky dalo veru zabrať i mladým mužom a aby od únavy a tepla nezaspali počas jazdy, museli si robiť prestávky. Nocovali buď pod stanom, v rôznych kempoch alebo len tak pod holým nebom.
Mladíci spali často aj pod holým nebom.
„Napríklad pri mori v Kotorskom zálive, ktorý je najjužnejším fjordom Európy, sme prenocovali v kempe so skupinkou Čechov, Nemcov a Holanďanov. Spoločne sme strávili príjemné a veselé chvíle pri gitare a speve. Zaujímavé boli aj nasledujúce raňajky, keď sme nazbierali korýtka priamo z mora a uvarili sme si ich. Okrem miestnych jedál sme tak vyskúšali aj dary mora pripravené po našom,“ referuje P. Brisuda.
Mladí dobrodruhovia si tiež pochvaľujú i pohostinnosť miestnych ľudí.
„V Bosne boli dosť zlé cesty, a tak sme boli nútení ísť aj niekoľko kilometrov cez horu. Po desiatich kilometroch sme v lese stretli miestneho obyvateľa a pýtali sa na cestu. Bol veľmi prívetivý, dorozumievali sme sa rukami-nohami a ponúkol nás aj ich pálenkou rakijou,“ vykresľuje Marián, ktorý spolu s bratrancom ochutnali tiež typické albánske jedlá, ako napríklad mäsovú pochúťku čevab alebo baraninu, ktorú tamojší ľudia piekli hneď pri ceste.
Atrakcia na colnici
Skutočne nevšedný zážitok zažili chalani aj na hraniciach, kde ich dvojkolesové veterány zaujali dokonca colníkov.
„Namiesto pasovej kontroly vytiahli mobily a fotili si nás. Bolo to milé,“ hovorí s úsmevom Pavol.
Dovolenka Balkánom ale Socovčanom ukázala aj iné hodnoty života. Ťažký osud a chudoba ľudí najmä na odľahlejších miestach chytia za srdce asi každého.
„Viac si vážime, čo máme doma, lebo nie vo všetkých krajinách sa majú tak dobre ako my na Slovensku. Hoci oni sú zase viac spojení s prírodou, lebo žijú len z toho, čo si vlastnoručne vypestujú alebo vychovajú,“ svorne tvrdia Pavol a Marián.
Na podobný výlet na Pionieroch by sa ešte určite niekedy dali nahovoriť. „Išiel by som rád, ale nabudúce už na lepšej motorke,“ smeje sa Marián.
Na medzihraničnom pásme Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory objavili mladíci dokonca skelet kedysi obľúbeného auta - dobre známej embéčky, zhodou okolností v rovnakej červenej farbe, ako jedna z ich motoriek.
„Dnes ale môžeme obaja spoločne skonštatovať, že Jawa Pionier nie je len motorka do krčmy a na družstvo, hoci pôvodne slúžila na dojazd práve tam. Dá sa s ňou zažiť mnoho dobrodružstiev aj za hranicami Slovenska,“ dodáva P. Brisuda.
Keď sa motorky v kopci prehriali, bratranci si krátili čas pri kartách.
