Výlet na Suchý sa dá zorganizovať tak, že po ceste si obzriete zrúcaninu hradu z 13. storočia a baterky si môžete dobiť na dvoch chatách. Na jednej z nich varia aj mufloní guľáš.
MARTIN. Jedným z vrchov Malej Fatry, ktorý ľudia často vyhľadávajú, je Suchý. Týči sa do výšky 1 468 metrov a ponúka výhľad nielen na Turiec, ale i na Považie či Kysuce. My sme sa naň vybrali trasou od Strečna.
Z hradu vidno autodráhu
Na štart trasy sme sa dopravili po koľajniciach. Vlak z Vrútok vyrazil o 7.52 h a cez dva tunely nás po pár minútach doviezol na Železničnú stanicu do Strečna. Odtiaľ už boli jediným dopravným prostriedkom naše dolné končatiny.
Hneď po pár stovkách metrov sa nám naskytol nádherný výhľad na stredoveký Strečniansky hrad, ktorý sa vynímal na druhej strane Váhu. Následne sme už začali postupovať ku zrúcanine Starého hradu (Starhradu), ktorý stojí v nadmorskej výške 475 metrov. Pri pohľade dolu vyzerá hlavný cestný ťah Žilina - Košice vedúci popod zrúcaninu ako detská autodráha.
Od Starhradu definitívne začala regulárna turistika. Počas stúpania na Chatu pod Suchým sa síce človek zapotí, ale dá sa zvládnuť. Výbornou motiváciou sú dobré nápoje i jedlo, ktoré na chate ponúkajú.
„Najčastejšie si ľudia dávajú halušky. Často ochutnajú aj mufloní či jelení guláš, no tiež jeleniu klobásu. Z nápojov teraz najviac ide pivo. Turisti však niekedy radi zakončia výstup pohárikom horca,“ povedala nám Miroslava Marčeková z Chaty pod Suchým.
Nepíšte o tom v novinách
Kolorit chaty dotvára i to, že tu chovajú ovce, kozy, sliepky a tiež prasiatko. Plno je pod Suchým najmä počas víkendov, keď tam prespí aj 70 ľudí. Cez prázdniny však prichádza dosť turistov aj počas týždňa.
„Chodia sem Česi i Poliaci. Máme však aj „domácich“, ktorí hore vybehnú aj viackrát do týždňa,“ hovorí sympatická Mirka.
Veselá dievčina je z Blatnice a na chatu prišla na jar. Vždy ju lákala takáto robota a nedávno sa jej želanie splnilo.
„Rada sa chodievam odreagovať skialpom na Chleb. Raz som sa na tamojšej chate spýtala, či niekoho nepotrebujú. Miesto tam nemali, no keďže obidve spomínané chaty prevádzkujú manželia, ponúkli mi robotu pod Suchým,“ vysvetlila nám Miroslava Marčeková, ako sa dostala z Blatnice až do srdca Malej Fatry.
Po príjemnej debate sme pred chatou, konkrétne pri prameni, v ktorom pravdepodobne v dôsledku vysokých teplôt nebola ani kvapka vody, narazil na pracovníkov Národného parku Malá Fatra. V rukách mali motyku a v očiach odhodlanie.
„Hore pod kopcom je zakopaný turista a kolegovia nám hlásili, že mu ešte trčí zo zeme ruka. Tak to ideme dokončiť,“ žartíkom zareagovali na našu otázku, na čo im je motyka.
Potom ešte za nami zavolali.
„Nieže o tom napíšete v novinách!“
Vtipní chalani a šarmantná baba
Výšľap na Suchý začína zdolaním lúčky nad chatou, nasleduje prechod nádherným bukovým lesom a vyvrcholím tvrdým výstupom na vrchol. Môj parťák záverečnú časť cez kvapky potu, ktoré mu stekali z čela, okomentoval veľmi trefne.
„To je breh. Čo krok, to výškový meter.“
Na vrchole kopca ale na námahu rýchlo zabudnete. Pohľad na hrebeň Malej Fatry či do okolitých dolín je, bez preháňania, impozantný. Potvrdili nám to aj vysokoškoláci z Olomouca.
„Paráda. My teraz pokračujeme po hrebeni až ku chate pod Chlebom, kde prespíme. Potom plánujeme zájsť až na Oravu a tam naplánujeme ďalšiu trasu. V každom prípade si to užívame,“ zhodli sa.
Dobrú náladu vo výške 1 468 metrov nad morom nestratila ani trojčlenná skupinka z Považia. Marek a Richard boli z Považskej Bystrice a potrebný šarm dodala triu Lenka z Bytče.
„Po ceste z Považskej sme ju na stanici v Bytči zobrali do vlaku. Sedela tam taká smutná,“ robili si žarty z kamarátky chalani.
Nedopitá borovička, to sa u nás nestáva
Rišo nám prezradil, že Malú Fatru dobre pozná. Suchý sa mu najviac páči v zimných mesiacoch a zdolal ho už niekoľkokrát aj v rámci mikulášskych výstupov. Tentoraz ho ale predsa jedna vec zaskočila.
„Niekto tu nechal nedopitú fľašu borovičky. To sa na Slovensku len tak často nevidí,“ ukázal na sedmičku alkoholu položenú na zemi.
Po tom, ako sme sa zhodli, že štyridsaťpercentná pálenka by v horúčave nebola vhodnou súčasťou pitného režimu, nastal čas na zostup.
Jeho najpríjemnejšou časťou bolo posedenie pri radleri. Načapovali nám ho na Chate pod Kľačianskou Magurou. Osvieženie naozaj padlo vhod, veď teplomer na chate, ktorý bol v tom čase už v tieni, ukazoval 34 stupňov Celzia. Vydarenú túru sme zakončili v Turčianskych Kľačanoch.
„Možno sme dnes dali aj pätnásť kilometrov,“ zamyslel sa môj parťák. Mal celkom slušný odhad. Keď sme trasu zadali do jednej z turistických máp na internete, v okienku pre výpočet sa objavila cifra osemnásť kilometrov.
