SKLENÉ. Na oslavy prišla už tradične skupina pôvodných obyvateľov z Nemecka pod vedením Josefa Grossmanna. Títo svojou hudbou a spevmi pripomenuli pôvodnú nemeckú kultúru.
Zahanbiť sa nedali ani Sklenianky a skupina miestnych dôchodcov, ktorí svojim vystúpením prispeli k slávnostnej atmosfére.
Starostka obce Erika Lahutová vo svojom príhovore stručne zhrnula históriu obce a neskrývala radosť z toho, že pôvodní obyvatelia Skleného sa každoročne vracajú do svojho pôvodného domova, aj keď v menšom počte.
Súčasťou osláv bolo aj ocenenie viacerých občanov obce, ktorí významnou mierou prispievajú k jej rozvoju. Uznanie si zaslúžil Josef Grossmann, ako aj Helga Niklesová, ktorá je už tradične dušou stretnutí terajších i bývalých občanov Skleného. Nemeckí hostia odovzdali obci finančný dar a kovový reliéf s dominantami obce.
Druhý deň osláv sa niesol v znamení vystúpení súborov z obcí, patriacich do bývalého Hauerlandu, ale aj z východného Slovenska v rámci 24. ročníka Hauerlandfestu. Oslavy 655. výročia obce Sklené priniesli všetkým prítomných zvýšený pocit spolupatričnosti a vzájomnej úcty.
Súčasť regiónu Hauerland
Obec Sklené vznikla na pozemkoch Mútňanských zemepánov, ktorí boli v 14. storočí majiteľmi veľkej časti Horného Turca. Preto im pripadla povinnosť, kolonizovať oblasti Horného Turca nemeckými osadníkmi, ktorí na naše územie prichádzali z Bavorska, Sliezska a Čiech.
Dňa 14. júla 1360bola medzi mestom Kremnica a Mútňanskými zemepánmi uzavretá zmluva o založení novej obce Glaserhau, pomenovaná po svojom prvom dedičnom richtárovi Petrovi Glaserovi. Koncovka "hau" znamenala, že obec sa zaradila do regiónu, nazvaný Hauerland.
Sklené sa takto dostalo až do roku 1848-49 do panstva mesta Kremnica, ktorá bola už v tom období slobodným kráľovským banským mestom s mincovňou a vládla svojmu okoliu. Rozhodovala o politickom, hospodárskom, spoločenskom živote podriadených a aj o tom, ktoré náboženstvo majú občania v regióne vyznávať. To platilo aj pre Sklené, kde sa striedali kňazi podľa toho, kto v tom či onom čase ovládal Kremnicu.
Obyvateľstvo novej obce sa po vyklčovaní lesa na území, kde dnes obec leží, zaoberali drevorubačstvom, furmančením, hospodárením na málo úrodnej pôde a najmä v 20. storočí aj sezónnymi prácami, predovšetkým v Rakúsku.
Spory medzi uhorskou a rakúskou šľachtou, ale aj revolučné roky 1848 - 49 významne ovplyvnili život Skleného a okolitých obcí. Striedali sa tu cisárske vojská, Kuruci, Hajduci, Rusi, ba aj Husiti. Práve v Sklenom sa 23.apríla 1447 stretol husitský vojvodca Ján Jiskra z Brandýsa s ďalším, v tom čase neposlušným veliteľom Janom Pongraczom, aby si podaním ruky uzavreli mier. Ten však nevydržal dlho, lebo už na druhý deň Pongraczovi vojaci vyplienili Sklené a obec mala straty aj na životoch.
Počet obyvateľov vzrastal
Občania Skleného prosperovali najmä v čase sezónnych prác, vďaka ktorým sa ich životná úroveň, počet obyvateľov a nových domov, stále zvyšoval. V roku 1828 mala obec 1562 obyvateľov, ktorí žili v 122 domoch, v roku 1900 tu žilo už 2296 obyvateľov v 201 domoch a na konci druhej svetovej vojny tu žilo až 4000 obyvateľov v 515 domoch.
V priebehu dejín sa medzi domáce a nemecké obyvateľstvo postupne zaradili, tiež príslušníci iných národností, najmä slovenskej. Spolužitie, najmä Nemcov a Slovákov spočívalo vo vzájomnom rešpekte. Do roku 1941 tu fungovala aj slovenská škola - malotriedka.
Významnou udalosťou v živote obce, ktorej názov sa gramaticky menil( Glaserhay, Gloershaw, Szklene, Sklenô, od roku 1939 už v slovenčine len Sklené a do konca druhej svetovej vojny aj Sklené-Glaserhau), bolo vybudovanie železničného tunela v rokoch 1929 - 1931 zo Skleného do Rematy, ktorý bol pomenovaný po T. G. Masarykovi a bol v tom čase najdlhším tunelom u nás. Rovnako dôležitá bola elektrifikácia dediny. Prvé elektrické svetlo tu zasvietilo 1. októbra 1929.
Hlbokú a tragickú zmenu do života obce vniesla udalosť z 21. septembra 1944, kedy bolo zastrelených 187 nevinných mužov z obce vo veku 15 - 60 rokov. Až po roku 1989 bolo pozostalým umožnené umiestniť na masovom hrobe pri Rovnej hore pamätník so slovenským a nemeckým textom.
Koniec vojny, postupné odchody pôvodných nemeckých obyvateľov do Nemecka, príchod nových obyvateľov slovenskej národnosti najmä z Maďarska, Podkarpatskej Ukrajiny, ale aj z niektorých oblastí Slovenska, zmenili zloženie obyvateľov obce.
Dnes žije v Sklenom 710 obyvateľov, z nich len asi tucet Nemcov.
Autor: Eduard Agrikola
