SKLENÉ. Minister financií Peter Kažimír už v roku 2012 vyhlasoval, že je neúnosné, ak u nás fungujú školy s jedným, piatimi či siedmimi žiakmi. V tom čase bolo na Slovensku viac ako 280 základných škôl, kam chodilo maximálne dvadsať žiakov. Aj dovtedy to mali niektoré málotriedky nahnuté, no od toho času sa začalo vážne diskutovať o tom, že padnú za obeť snahe šetriť v školstve peniaze, možno aj za každú cenu. No pravda je aj to, že prijať rázne riešenie v tejto otázke nemala odvahu žiadna vláda – ani aktuálna vláda Roberta Fica.
Principiálnou otázkou existencie týchto škôl je ich financovanie. Zatiaľ čo štát by sa tejto záťaže rád zbavil, samosprávy, ktoré tieto školy v obciach spravujú, sa ich snažia udržať. Za existenciu málotriedok hovorí aj prax z vyspelého zahraničia, kde málotriedky bežne fungujú a nemajú problém prežiť. Sú, rovnako ako u nás, fenoménom vidieka už od druhej polovice 19. storočia.
Po aktualizácii školského zákona v tomto roku je jasné, že štát tieto školy udrží. No zachránia sa iba málotriedky s prvým stupňom základnej školy, druhého sa to už netýka, tam spájanie ročníkov nie je možné. Možno spájať v málotriedkach do jednej triedy ročníky len na prvom stupni, teda ročníky jedna až štyri.
Vedľa seba v triedach sedia aj prváci či druháci a potom tretiaci a štvrtáci aj v Sklenom na hornom Turci. Deti sa učia na striedačku, niekedy pracujú individuálne, niekedy staršie pomáhajú mladším. Zorganizovať hodinu nie je problém. „Pri tomto type školy je podstatné najmä to, aby sme čo najlepšie splnili kritéria potrebnej úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu a vedomostí našich žiakov. A to plníme, vlani nás inšpekcia pochválila,“ povedal nám margo práce v málotriedke jej riaditeľ Milan Michalík. „Žiakom ponúkame aj mimoškolskú činnosť, ak chcete konkrétne, tak mám aj krúžky anglického jazyka, počítačový, naše deti chodia vzdelávať aj pedagógovia zo Základnej umeleckej školy v Mošovciach,“ vymenúva. „Samozrejme, dalo by sa vymýšľať veľa, čo by sme s deťom popoludní mohli ponúknuť, ale je to o peniazoch. Ale to isté obmedzenie majú aj vo väčších školách,“ uzatvára.
Keď sa v Sklenom rozhodovali, že svoju málotriedku zachovajú, prevážil názor, že treba urobiť všetko pre to, aby malé deti nemuseli cestovať. „Najbližšie by museli chodiť buď do Hornej Štubne alebo do Turčianskych Teplíc,“ pripomína starostka Erika Lahutová. „Toto si rodičia nevedeli predstaviť. Preto sme sa rozhodli školu zachovať a dofinancovať ju. Chodí do nej sedemnásť detí. V minulom školskom roku sme na ňu z rozpočtu, okrem príspevku štátu, vynaložili 4 tisíc eur,“ doplnila.
Ani v Bystričke pri Martine si nevedeli predstaviť, žeby školu zatvorili. „Zakladala ju ešte Alica Masaryková a my sme nemohli dovoliť, aby spustla,“ dôvodí starostka Zdenka Maršalová. „Máme v nej v dvoch triedach okolo 40 detí, učia sa naraz prvý a druhý ročník a tretí a štvrtý. Aby sme prevádzku budovy zracionalizovali, je v nej aj materská škola, čo umožňuje ľahší prechod detí z materskej do základnej školy,“ opisuje. V Bystričke si uvedomujú, že blízkosť okresného mesta a možnosť výberu základných škôl neustále ohrozuje počet detí v základnej škole v obci, ale majú perspektívu. „Neustále presviedčame rodičov, aby nechali svoje deti učiť sa doma. Nastupujú silné demografické ročníky. Ak by sa nám podarilo dvihnúť počet detí v škole na polstovku, dostali by sme sa v jej financovaní na nulu. Znamená to, žeby nám na prevádzku školy stačili peniaze zo štátu a nemuseli by sme na ňu doplácať z rozpočtu obce,“ nádeja sa starostka, ktorá je presvedčená o tom, že školu v Bystričke treba zachovať aj za každú cenu.
