: „Snáď to nemyslíš vážne, že budeš tým komediantom!“ Keď si v časoch hereckej slávy spomínal na tento rozhovor, s úsmevom vzdychol: „Tak som tým komediantom.“
MARTIN. V martinskom divadle pôsobil Ctibor Filčík päť rokov (1944 až 1948) a vytvoril v ňom vyše štyridsať postáv. Tu ho spoznala aj Mária Kráľovičová, ktorá tiež práve v Martine začínala svoju hereckú kariéru. Ako neskôr spomínala: „Bol mojím hereckým vzorom, dokonca mojou prvou láskou.“
„Neviem ani dodnes podstatne, ako sa to vtedy stalo. Dosť na tom, že v januári 1944 pobral som sa zo spomenutej Bratislavy do mestečka, v ktorom som bol predtým len raz, aj to letmo, a ktoré sa malo stať budúci mojím pôsobišťom. Pamätám sa, ani keby to bolo dnes – došiel som konečne na javisko martinského Slovenského spevokolu a našiel som tam, možno povedať, hŕstku ľudí. Skúšalo sa! (Len tak mimochodom chcem spomenúť, že ešte v predsieni som stretol dve slečny a tá vyššia – akiste šípila, že som nový kolega, idúc okolo mňa natiahla sa ešte viac akoby na prsty. Potom sa zas prikrčila, zmerala si ma od hlavy po päty a naopak. Ach, ľudia, myslím si, čo táto stvora len chce? Ja, aj tak dosť hanblivý, sotva som sa pozdravil a bolo mi dosť nepríjemne. Ale, reku, keď som už tu, nezutekám. No iba dosť neskoro som sa dozvedel, čo značilo to premeriavanie. Bola to kolegynka a merala si ma, či konečne príde aj pre ňu partner. Bola vraj veľmi nešťastná, lebo som nebol vyšší, ba čo horšie, ešte aj nepekný. Už som sa zmienil, že mi nebolo najpríjemnejšie, ale – a vlastne preto to aj spomínam – keby som bol poznal vtedy jej myšlienky, istotne ujdem. Ale dobre, že som ostal!).
Tak toto je úryvok z rozpomienky herca Ctibora Filčíka na prvé kroky v Turčianskom Svätom Martine pod názvom Bez začiatku a konca... (Päť rokov Slovenského komorného divadla, SKD Martin 1949, str. 50 až 53).
Režisér Ladislav Hyža sa chystal o Ctiborovi Filčíkovi napísať knihu; dokonca z nej uverejnil v Slovenských národných novinách (8/2005) ukážku pod názvom Začínal v Martine. Spomína na cestu zo Sliača do Martina, kde v novej prístavbe divadla skúšali vtedy s významným hercom akúsi divadelnú hru ...Prechádzali v aute cez Martin :
„Poďte, prosím vás, trochu pomalšie,“ ukázal na nenápadný dom v centre Martina. „Tu som býval. A tuto, do Jesenských sme občas skočili na kávičku a na pokec a potom ešte do toho hotela pri divadle...“
„Do Slovana?“
„Slovan, tak... Ej, milučký môj, to bývali debaty. Vášnivé hádky o vec. O naše divadlo. Marták, Krčméry, Evžo Medek, Barč, Vít Hejný, Benka... Aj jáj... Dnes to už nie je. Dnes akosi nemáme času hovoriť o robote. Dnes po skúške či predstavení každý kamsi beží. Do rozhlasu, do telky, ach... Dnes sa každý hneď urazí , alebo začne urážať a ja to nemám rád. Atmosféru, akú so zažil v tých rokoch tu, tú som už nikdy neokúsil...“
Ukážka z pripravovanej knihy Ladislava Hyžu pokračuje:
„Pán Filčík, pamätáte si ešte na svoju prvú postavu v Martine?“
„Pravdaže! Aj keď sa mi poznámky z týchto dní počas Povstania stratili, na to som nezabudol. Bol to starec Gorgibus v Moliérových Smiešnych preciózkach. Dr. Rosenbaum túto postavu spomína, kedykoľvek sa stretneme. Režíroval to Bagar a ja, 24-ročný, som hral sedemdesiatročného. Možno to bola moja výhoda. Teda na javisko som sa dostal hneď. Bagar ma angažoval ako charakterového herca, lenže čoskoro som prešiel na milovníkov. Bagar vravieval, že som ojedinelý prípad. Zvyčajne to býva naopak. Z milovníka sa vykľuje charakterový herec...“
U kolegov, ako aj u režisérov nachádzal Ctibor Filčík inšpirácie. Pri každej príležitosti tvrdil, že atmosféra v martinskom divadle bola vynikajúca, podobnú vraj nikdy potom nezažil. Už tie prvé mesiace v Martine vlastne rozhodli o jeho osude. To, čo bolo spočiatku dovolenkou, sa stalo životnou cestou.
Hoci herecké majstrovstvo Ctibora Filčíka (narodil sa pred 95 rokmi – 15. augusta 1920 v Dolných Plachtinciach, umrel nečakane 21. novembra 1986 v Bratislave) už dlhšie chýba na doskách divadla, v televíznych inscenáciách, rozhlase i filmoch, jeho herecké kreácie z pamäti divákov zaiste nevymiznú.
Schopnosť postihnúť hlbiny ľudskej duše v ich rozpornosti, trpký humor i skepsa, s akými pán Filčík vyzbrojoval svoje dramatické postavy, boli vždy zdrojom silného diváckeho zážitku. I jeho komediálny talent, irónia a sugestivita osobnosti dali vzniknúť celej škále rozmanitých dramatických postáv. Posledná herecká úloha Sira v hre Garderobier sa zapísala do dejín slovenského profesionálneho divadla ako symbolický obraz starého umierajúceho herca...
Autor: Pavol M. Kubiš
