MARTIN. Sklabinský potok, pre väčšinu Martinčanov známejší ako Jordán, vyschol. Od roku 2003 sa táto situácia podľa záznamov ekologického aktivistu Róberta Tomčíka zopakovala už po desiatykrát. Minulý utorok bol bez vody úsek v blízkosti sídliska Košúty, dlhý približne 1,5 km.
Úsek bez vody sa predlžoval
„Vyschnutá je časť od sútoku s Bôrovským potokom smerom hore na Tomčany. Ešte v nedeľu to bol úsek dlhý 300 metrov, v pondelok asi 700 metrov a v utorok už približne poldruha kilometra,“ rekapituluje svoje pozorovanie Róbert Tomčík.
Koryto potoka sa doslova zmenilo na turistický chodník a voda zostala len v niekoľkých hlbočinách, kde sa dusia a hynú nielen ryby, ale aj raky a iné vodné živočíchy.
„Zväčša takýto stav trvá niekoľko dní. Zatiaľ najdlhšie bol dolný úsek Jordána vyschnutý v roku 2003, keď v ňom netiekla voda celý mesiac,“ spomína aktivista.
Ten sa venuje aj meraniu teplôt a už prvý deň tohto mesiaca si mohol zaznačiť ďalší rekord. Doteraz sa v Martine maximálna septembrová teplota vyšplhala na 30,5 stupňa a po novom je už o pol stupňa vyššia. Takisto upozornil, že v roku 2015 už nameral 28 tropických dní(deň, počas ktorého maximálna denná teplota vzduchu dosiahne viac ako 30 stupňov Celzia).
Vycucaný potok
Dlhodobo vysoké teploty v týchto mesiacoch sú len jedným z faktorov, ktoré sa podpisujú pod vysychanie Jordánu. ďalší činiteľ sa začal tvoriť ešte v dobe bronzovej. Odvtedy je asi 80 až 90 percent povodia Sklabinského potoka odlesneného a tok má rozkolísanejšie prietoky.
„Za tie najvýznamnejšie faktory jeho vysychania však nesú zodpovednosť naši súčasníci,“ upozorňuje ekológ Ján Topercer.
Už za minulého režimu to bolo rozorávanie medzí, bezhlavé odvodňovanie krajiny a podobné zásahy. Po revolúcii sa zas začalo stavať aj v záplavových územiach, kde by to našim predkom so zdravým sedliackym rozumom ani nenapadlo. Príkladom sú povolené novostavby v nive Sklabinského potoka v Dražkovciach, zaplavené hneď v roku 2010. Pri improvizáciach s ich protipovodňovou ochranou sa ešte viac poškodilo už narušené koryto a jeho schopnosť odvádzať minimálne prietoky.
„Tiež tu vodou z potoka zavlažujú trávniky, záhrady či futbalové ihrisko, čo v počas sucha dokáže tok úplne vycucať, najmä ak so zmenami klímy ubúda zrážok,“ hovorí ekológ.
Súčin vymenovaných vecí zapríčinil, že časť Jordánu už takmer pravidelne prichádza o vodu. Ak to takto pôjde ďalej, môžeme potok i ekosystémy v jeho nive stratiť úplne.
„Kompetentných to zatiaľ veľmi netrápi. Ja si však myslím, že by malo aspoň tak, ako ten druhý extrém – povodne,“ dodal Ján Topercer.
