Viete vysvetliť vaše konanie?
- Mal som za sebou ťažký deň. Od piatej ráno som bol na nohách, v práci toho bolo veľa, takmer som sa nezastavil. Navyše cesta z Bratislavy, kde v súčasnosti pracujem, bola nepríjemná pre obrovské kolóny a aj horúčavy. Okolo ôsmej a deviatej večer som prišiel konečne do Martina. Navyše som už dlhší čas pod tlakom aj pre záležitosti priamo prepojených na mesto Martin a jeho najväčšie kauzy - ako kauza pohľadávky či výstavba Martinských holí a mnoho ďalších veľkých vecí. Asi už každý vie, že som v podstate v otvorenom konflikte s pánom primátorom. Najprv som aj rozmýšľal, že pôjdem hneď domov, ale nechcel som byť sám, a tak som si nakoniec si išiel sadnúť s kamarátom do Pasáže. Potreboval som si trochu oddýchnuť a vyčistiť si hlavu. Áno, po mesiaci som vypil asi fľašu vína. Nepopieram, že som ho vypil rýchlo a po náročnom dni mi to udrelo do hlavy.
Čo bolo potom?
- Keď som odišiel z podniku, tak som si išiel na parkovisko neďaleko pošty do auta po osobné veci a najmä notebook s dôležitými informáciami, ktoré som ráno potreboval mať. Vtom ma neznámi ľudia začali slovne provokovať. Nerozumel som prečo, nechápal som to. Povedal som si však, že sa nesmiem dať vyprovokovať, konflikt bolo to posledné, čo by som si želal, aj vzhľadom na to, čo všetko sa momentálne deje a môže diať, a preto som automaticky radšej privolal políciu. Kým prišli, tak som sa skryl do auta. Bál som sa, chcel som sa len vyhnúť prípadnej potýčke, ktorá nikdy nemôže dopadnúť dobre, nechcel som aj vzhľadom na alkohol riskovať neprimeranú obranu a podobne.
Ako sa problém riešil?
- Keďže sa už nič nedialo, policajti nás vyzvali k tomu, aby sme sa v pokoji rozišli. Ja som ich žiadal, keďže ten človek, čo ma slovne napádal, bol na bicykli, aby mu dali fúkať. Neurobili to, ale odporučili mi, aby som si buď zavolal taxi alebo išiel pešo.
To ste vraj neurobili, ale sadli do auta a naštartovali ho a odišli. Aj napriek tomu, že ste, podľa vašich slov, vypili fľašu vína. Prečo?
- Sú dva dôvody, a to ten, že po odchode hliadky som opäť počul vyhrážky, a tak som asi jednoducho stratil nervy a spanikáril. Plus som chcel len auto preparkovať pod kameru. Aby v prípade, že zas dôjde k nejakým problémom, bol rukolapný dôkaz. Hliadku zrejme na to niekto upozornil a vrátila sa. To už som stál pri aute a vedel som, že mám problém. Dobrovoľne som sa potom podriadil dychovej skúške. Skončil som v cele, ráno som sa zobudil a pozerám, že kde som a čo to má celé vlastne znamenať.
Ako to celé s odstupom času hodnotíte? Bol to z vašej strany skrat?
- Neviem, vzhľadom na ten môj stav, o ktorom sme sa v úvode rozprávali, neviem vylúčiť, že by som to spravil znovu. Spanikáril som, z tohto pohľadu to bola chyba. Určite som však svojím činom nikoho neohrozil.
V superrýchlom súdnom konaní ste dostali pokutu tisíc eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dva roky.
- Nedostal som však žiadny podmienečný trest odňatia slobody, čo tiež o niečom vypovedá, takže sa zrejme zohľadnili všetky okolnosti mojej kauzy.
Možno iní by takéto rozhodnutie bez podmienečného trestu brali, vy ste však podali voči nemu odpor. Prečo?
- Odpor sa ešte len pripravuje a s najvyššou pravdepodobnosťou ho asi podám. Ide o princíp. Chcel by som sa obhájiť a vysvetliť všetky okolnosti celej kauzy, čo v super rýchlom konaní nebolo úplne možné.
Ak súd v odvolacom konaní nezoberie vaše argumenty, tak vám zrejme hrozí strata poslaneckého mandátu. Uvažovali ste nad tým, že by ste sa po tejto kauze sám vzdali?
- Už niekedy začínam rozmýšľať, či mi toto všetko stojí za to. Čoraz viac ľudí ma upozorňuje, aby som si dával pozor... Nie, mandátu sa nevzdám. Naopak, naďalej chcem verejnosť z pozície poslanca upozorňovať na niektoré veci. Či už ide o výstavbu lanovky alebo problematiku pohľadávky. Ja som v tomto tvrdohlavý, nevzdám sa len tak. A v tomto smere cítim aj podporu verejnosti, priateľov či dokonca niektorých kolegov poslancov, pri ktorých by som to vzhľadom na tú atmosféru v zastupiteľstve ani nečakal.
