MARTIN. Len máloktorá cesta na svete je taká populárna ako slávna Route 66, ktorá sa ťahá od Chicaga až na západné pobrežie USA do Los Angeles. Aký pocit to je po nej jazdiť si vyskúšal aj Miroslav Farkaš s pätnásťročným synom Martinom a kamarátom z Moravy. Vyznávači dvojtaktov a členovia veterán klubu sa ju rozhodli zdolať na kedysi veľmi obľúbenej motorke Jawa Pionier.
Každý mal náhradný motor
„Chceli sme na vlastné oči vidieť a zažiť veci, ktoré poznáme len z rôznych reklám či filmov. Tiež sme si povedali, že na Harley-Davidsone prejde Route 66 každý, takže naším dopravným prostriedkom sa stal Pionier,“ rozhovoril sa Miroslav Farkaš.
Väčšina motoristov štartuje svoju púť po „Hlavnej ulici Ameriky“ v Chicagu a končí v Los Angeles. Martinčania ale zvolili opačnú verziu a štartovali v Kalifornii.
„Po logistickej stránke nám tento smer viac vyhovoval. Je to celkom náročná tortúra zabezpečiť prepravu motoriek cez Atlantik a naspäť.“
Ďalší nečakaný rébus riešili motoristickí nadšenci v Los Angeles. Celý deň totiž nemohli zohnať olej do motoriek.
„Chodili sme od pumpy k pumpe, od servisu k servisu, až sa nám nakoniec podarilo kúpiť olej v špecializovanej predajni Yamahy.“
Na cestu si so sebou zobrali aj náhradné diely. Každý účastník jazdy mal so sebou na jednotlivé kusy rozložený motor. Jeho časti boli poukladané v dózach na jedlo a zabalené v batožine.
„Keďže sme nemali sprievodné vozidlo, tak to bolo najpraktickejšie. Našťastie nám okrem defektov či zlomených špajdlí na kolesách neskrížila plány žiadna veľká porucha,“ spokojne dodal 43-ročný muž.
Neodbytný fanúšik
Pred odjazdom si Miroslav Farkaš čo to o Route 66 zistil. Stretol sa aj so známym, ktorý tam bol 22-krát, a preto ho úplne nezaskočila ani piesočná búrka. Aj keď to bola asi najťažšia situácia, s akou sa stretli.
„Akurát nám ako naschvál došla voda a smäd bol naozaj neznesiteľný. Vtedy som si naplno uvedomil, že bez nej človek naozaj nie je schopný dlho vydržať. Našťastie všetko dopadlo dobre,“ vrátil sa o niekoľko týždňov späť.
Pozitívnych zážitkov však bolo oveľa viac. Turčanov očarila najmä Kalifornia a kopce Arizony. Nezničiteľný Pionier mal síce v stúpaniach dosť, no nakoniec zvládol aj výstup do najvyššieho bodu trate v nadmorskej výške 3 500 metrov.
Jazdci na motocyklových veteránoch pútali aj pozornosť okolia. Na jednej z križovatiek v Novom Mexiku museli dokonca svoje tátoše odstaviť na krajnici.
„Chlapík nás normálne stiahol z cesty a chcel sa s nami odfotiť. Nemal však pri sebe foťák, a tak nás poprosil či chvíľu nepočkáme a bežal pre aparát domov. To sa nedalo odmietnuť,“ smeje sa.
Pomáhať a chrániť made in USA
Slovákov príjemne prekvapila ochota Američanov. Hneď ako zastali vedľa cesty, okamžite sa pri nich pristavilo auto.
„Pýtali sa, či niečo nepotrebujeme, či máme dosť jedla i vody. Boli nám ochotní zadarmo pomôcť a poskytnúť všetko potrebné. Naozaj veľmi dobrí ľudia,“ pochvaľuje si.
Dobrodružná jazda trvala rodákom z Turca dvadsať dní a ešte v jej úvode narazili na chlapíka z Nemecka, ktorý prešiel Route 66 pešo. Jemu to trvalo päť mesiacov.
Pozitívnu skúsenosť mali našinci aj s miestnou políciou. Keď zablúdili na diaľnicu, kde nemali čo hľadať, nenastúpila zo strany mužov zákona žiadna represia, naopak dočkali sa pomoci.
„Zapli majáky, zviedli nás z diaľnice a ukázali cestu ďalej. Nikto nám nechcel dávať pokuty, nepýtal občiansky, vodičák či techničák. Akurát sme im dali naše expedičné nálepky. Teraz už konečne viem, čo je to pomáhať a chrániť.“
Motocykel staršieho z dvojice Farkašovcov má v techničáku rok výroby 1969 a mladší si zážitok vychutnával zo sedadla Pioniera vyrobeného v roku 1978. Počas jazdy každý natankoval do svojej motorky 100 litrov benzínu. Expedícia otca so synom do USA, do ktorej rozpočtu bola započítaná aj generálka motorov obidvoch strojov, odľahčila rodinný rozpočet o 10-tisíc eur.
„Bol to môj nápad a syna hneď chytil. V podstate sme len čakali, kedy bude mať pätnásť a dostane vodičák. Tie peniaze určite neboli vyhodené do vzduchu. Len keď tam pôjdeme nabudúce, už si vyberieme nejaký jesenný či jarný termín. Tých 55 stupňov Celzia bolo na Stredoeurópana naozaj veľa,“ uzavrel rozprávanie Miroslav Farkaš.
