Otravovali nás celé leto a vyzerá to tak, že ešte nejaký ten týždeň budú. Reč je o dotieravých včelách, sršňoch, ale najmä osách, ktoré aj Turčanom znepríjemňovali horúce dni. Aj vy ste istotne sedeli niekde s priateľmi vonku v prírode alebo v meste na drinku a celý čas ste okolo seba rozhadzovali rukami, aby ste odohnali tento dotieravý blanokrídly hmyz.
„Je to veľmi nepríjemné, tohto roku sa nedalo v pokoji sedieť v centre mesta na letnej terase. Stále si musíte kontrolovať pohár, či vám tam nespadla včela alebo osa. Minule som takmer nedal pozor a napil som sa piva, v ktorom mi plávala osa. Nechcem si ani predstaviť, čo by sa mi mohlo stať, keby ma uštipla do jazyka,“ zmieňuje sa mladý Peter z Martina.
Včely a osy sa nechodia hostiť len do kaviarní, ale páči sa im aj pri odpadkových košoch plných dobrôt, cestujú s nami v električkách a obľúbili si aj paneláky.
Milujú čokoľvek sladké
Podľa ekológa Jána Topercera z blatnickej botanickej záhrady však tento hmyz naše mávanie rukami dráždi ešte viac, a preto útočia.
„Zväčša nás len pozorujú, testujú a keď im dáme pokoj, odletia. Sú to také malé mršky a vedia si vybrať najbolestivejšie miesta, do ktorých nás uštipnú. Lákajú ich najviac prekrvené mäkké tkanivá a trafia i citlivé nervové zakončenia,“ opisuje zvyklosti nepríjemného hmyzu Ján Topercer, ktorý tiež spozoroval zvýšený výskyt ôs a včiel v prírode počas tohto roku.
„Majú radi teplé a suché počasie, ale najmä, keď dozrieva ovocie, lákajú ich najmä opadané hrušky, slivky, ale tiež sladké nápoje či voňavky,“ zmieňuje ekológ. Upotené telá tento hmyz vraj príliš neláka. Pozor si treba dať aj v prírode na lúkach či pri sladkých kríkoch a osiemu hniezdu sa zďaleka vyhnúť.
Najväčšiu aktivitu majú včely, osy a sršne zhruba od polovice júla do začiatku jesene, niekedy až do polovice októbra.
Nedávnu nepríjemnú skúsenosť so včelím štipnutím mala aj Martinčanka Katarína.
„S rodičmi som natierala bránu pri našom dome a odrazu som pocítila nepríjemné štípanie na členku. Ostalo mi tam zabodnuté žihadlo, ktoré som si rýchlo vytrhla a utekala si boľavé miesto potrieť octom. Celkom to zabralo a našťastie som nemala žiadnu opuchlinu,“ približuje zážitok Katarína.
Uštipne a zomrie
Na včelie uštipnutie je okrem octu ďalším osvedčeným babským receptom mokrá hlina či chladná voda.
Ekológ J. Topercer hovorí, že včelu od osy rozoznáme tiež podľa farby, keďže osa je viac žltá s čiernymi pásikmi a včela má skôr hnedasté sfarbenie.
„Včela uštipne len raz, a potom zomrie, lebo nedokáže vytiahnuť bruško, ktoré má zrastené so žihadlom. To treba okamžite vytiahnuť, aby sa zabránilo šíreniu jedu do tela,“ varuje Topercer.
Osy a včely sú v našej prírode veľmi užitočné. Kým včely opeľujú kvety a produkujú med, osy fungujú skôr ako predátori a významne sa podieľajú na udržiavaní prírodnej rovnováhy. Robotnice ustavične vláčia do hniezda aj pre ľudí škodlivý hmyz. Mnoho druhov ôs je dokonca vzácnych.
Známe porekadlo, že keď je v lete veľa ôs, bude tuhá zima, už nie je podľa Jána Topercera úplne spoľahlivé.
„V súčasnosti máme klímu veľmi chaotickú s nevyspytateľným počasím, čiže toto porekadlo už dávno neplatí,“ dodáva ekológ z Blatnice.
