ch súdnych znalcov pre archeologické nálezy. V Turci našiel a preskúmal viacero nálezísk od praveku po stredovek. Dôvod na pár otázok.
Archeológia nie je časté zamestnanie. Prečo ste si ju vybrali vy?
- História ma zaujímala už od základnej školy a keď som sa rozhodoval kam na vysokú, hneď som si vybral históriu a archeológia bola mojim dodatočným predmetom. Nakoniec som zostal pri archeológii a tá sa stala nielen mojou prácou, ale aj životným štýlom.
Životným štýlom? Ako sa to prejavuje?
- Prejavuje sa to predovšetkým v tom, aké knihy čítate, akú hudbu počúvate, kam cestujete, čo si obliekate... Napríklad takým nepísaným poznávacím znakom archeológov je kockovaná košeľa.
Ak ľudia vnímajú svoje povolanie ako životný štýl, musia mu obetovať všetko. Čo ste tomuto povolaniu obetovali vy?
- Archeológia je obrovský požierač voľného času. Písanie vedeckých článkov dá niekedy naozaj zabrať. Ale najmä treba znášať odlúčenie od rodiny hlavne počas výskumov, ktoré robím mimo Turca alebo v zahraničí.
Ako sa dnes žije archeológom? Lepšie, či horšie ako ľuďom, ktorí si každé ráno zoberú kufrík a idú manažovať...
- Osobne si myslím, že hlavné je robiť to, čo človeka napĺňa a čo ho baví. Vzhľadom k tomu, že nerobím stereotypnú prácu, každý deň mi môže priniesť nejaký nový zaujímavý objav.
Z tohto pohľadu si myslím, že je to lepšie, ako byť napríklad úradníkom.
Vy ste sa pre svoj odbor rozhodli ako veľmi mladý. Má archeológia dnes veľa ašpirantov v tom húfe mladých ľudí, ktorí majú dnes métu – dobre zarábať a dobre sa mať?
- Niekoľko rokov som učil na Katedre archeológie v slovinskej Ľubľane a aj na katedre v Bratislave. Je to európsky trend, že čoraz menej ľudí má záujem o štúdium archeológie. Máte pravdu, rozhoduje nie záujem o určitý odbor a danosti či talent preň, ale ekonomická príťažlivosť študijného odboru.
Koľko je v Martine či Turci archeológov? Je to veľa, či málo? A dôvod?
- V Turci okrem mňa aktívne pôsobí ešte archeológ Marek Bóth zo Slovenského národného múzea. V súčasnosti sa nám darí pokrývať výskum v Turci, ale časom by sme určite privítali ďalšieho nadšenca.
Športovci zberajú medaily, študenti zápisy v indexe, vedci tituly... Čo zberajú archeológovia? Čo môže byť najvyššou métou pre tento druh povolania?
- Napísať dobrú knihu, ktorú ľudia budú čítať...
Aké máte ambície vy osobne?
- Mám tridsaťpäť rokov, takže plánov mám na rozdávanie. Ale určite je to viesť kvalitný medzinárodný archeologický výskum či už u nás v Turci, alebo na Balkáne.
Vy už máte za sebou nálezy. Ktoré považujete za najväčšie?
- Archeológii sa profesionálne venujem už viac ako dvanásť rokov. Spomedzi asi 150 výskumov, ktoré som viedol, si stále najviac cením výskum rímskej vily v slovinskej Ľubľane a antickej hrobky neďaleko Skopje v Macedónsku. Na Slovensku je to určite nález 4000 rokov starého pohrebiska v Melčiciach, výskum Čachtického hradu a v neposlednom rade výskum turčianskych hradísk.
A sme doma. Ako to vyzerá s archeologickým výskumom v Turci? Máme aj tu významné lokality?
- Turiec je moja srdcovka. Máme tu výnimočné lokality, ktoré sú unikátne pre celú strednú Európu. Spomeniem nález slovanskej kniežacej mohyly, v ktorej bol nájdený známy blatnický meč. Ten má svoj pôvod kdesi v časoch Vikingov. Alebo je to nález pokladu strieborných keltských minci spolu razidlom na razenie minci v Necpaloch. Ale určite najvýznamnejšou lokalitou je kopec Plešovica nad Blatnicou. Plešovica má medzi archeológmi takú povesť, akoby išlo o slovenskú „Tróju“. Našlo sa tu viac ako 500 bronzových nálezov zberní a ozdôb. Z Plešovice by mal pochádzať aj nález zlatého diadému, t. j. čelenky z neskorej doby bronzovej starej 3000 rokov.
Ktoré miesta v Turci patria z hľadiska archeológie medzi najstaršie osídlené?
- Najstaršie osídlenie v Turci je doložené z obdobia eneolitu - neskorej doby kamennej, teda spred 5000 rokov. Najznámejšie nálezisko je nepochybne jaskyňa Mažárna. Ale kamenné nástroje boli nájdené aj v Martine neďaleko Ľadovne, alebo v Belej v ústí Belianskej doliny.
Ste špecialistom na praveké hradiská. Máme nejaké hradiská aj v Turci?
- Turiec je neobyčajne bohatý na praveké hradiská. V súčasnosti ich poznáme takmer pol stovky. Spomeniem len tie najvýznamnejšie - hradisko na Katovej skale nad Sklabinským Podzámkom, na Bystričke alebo v Necpaloch na kopci Červený Grúň.
Čo bolo vlastne hradisko? Aký život v ňom ľudia viedli?
- Praveké hradiská boli niečo ako stredoveké hrady. Chránili ľudí v čase nebezpečenstva, sídlila v nich bohatá vrstva ľudí. Nálezy predmetov cudzieho pôvodu dokladajú, že boli často aj miestom, na ktorom sa diala čulá obchodná a výrobná činnosť.
Ľudí dnes fascinujú Kelti. Žili aj v Turci?
- Kelti žili hlavne na juhozápadnom Slovensku. Tu, v horských kotlinách severného Slovenska, žil ľud púchovskej kultúry, ktorý ale s Keltmi udržoval intenzívne obchodné vzťahy. Prebral od nich viacero civilizačných výdobytkov tej doby - mince, hrnčiarsky kruh alebo žarnov na mletie obilia.
Máme z tohto obdobia u nás nejaké výnimočné nálezy?
- V posledných rokoch sa v Turci našlo viacero zaujímavých nálezov, ktoré pravdepodobne vyrobili Kelti - ide o nálezy keltských mečov z okolia Blatnice, našli sa aj bronzové spony a sklenené náramky, ktorými sa okrášľovali ženy.
Vzhľadom k tomu, čo spomínate, robí sa v Turci intenzívny archeologický výskum? Kde?
- Najbližšie sa chystáme skúmať novoobjavený kostolík neďaleko Necpál a taktiež ideme robiť výskum na Hradisku nad Belou.
Hovoríte – ideme. Kto všetko je za takým archeologickým výskumom a aké podmienky musí spĺňať?
- Archeológia je tímová práca. Takže, keď hovorím chystáme sa, mám tým na mysli širší kolektív, ktorý bude zložený z nielen z archeológov, ale aj miestnych nadšencov histórie. Podmienky na výskum definoval Krajský pamiatkový úrad v Žiline, ktorý vykonáva dohľad nad archeologickými výskumami v Turci.
