Článok pokračuje pod video reklamou
SUČANY. Starosta Sučian Vladimír Pĺžik má významného predka. V jeho rodostrome nájdeme o niekoľko generácií dozadu významného miestneho rodáka, učiteľa a bojovníka za práva národa Ďurka Langsfelda. Ten bol starostovým praprastrýkom z matkinej strany.
Narodenie Andrejka rozcítilo prababku
O svojich koreňoch sa Vladimír Pĺžik dozvedel len pred pár rokmi. Nikto z jeho príbuzných doteraz presne nevedel pomenovať ich väzby s týmto významným rodákom.
„Prišiel na to jeden z Langsfeldových príbuzných Milan Kožuch, keď začal pátrať po Ďurkových predkoch. Vedeli sme, že nejaké vzťahy tam boli, ale o takomto prepojení sme netušili. Samozrejme ma to príjemne prekvapilo. Každého poteší, keď sa dozvie niečo o histórií svojho rodu a kam až siahajú jeho korene. A Ďurko Langsfeld bol navyše významná osobnosť, ktorú si váži nielen Turiec, ale celé Slovensko. Celá rodina sme na to hrdí,“ objasňuje sučiansky starosta.
Keďže Ďurko Langsfeld zomrel veľmi mladý a nedožil sa ani 24 rokov, nemal ženu ani žiadne deti. Preto aj vetva rodiny Pĺžikovcov pochádza od jeho brata Ondreja Langsfelda. Ten bol teda praprastarým otcom starostu Pĺžika. Ďurkovho brata Ondreja si ako malá veľmi obľúbila starostova stará mama Anna Žilková.
„Keď sa v roku 2006 narodil jej vnuk a rodičia ho pomenovali Andrej, od šťastia sa rozplakala a chlapčeka tuho vybozkávala. Od Ondrejovej smrti sa v našej rodine žiadne dieťa nevolalo Ondrej alebo Andrej. Moja mama prišla o otca ako šesťročná a v Ďurkovom bratovi, svojom starom otcovi, našla akoby druhého otca, lebo im často chodil pomáhať,“ spomína si starostova mama Viera Pĺžiková.
Ďurko aj na známkach
Na samotného Ďurka Langsfelda sa mnoho osobných spomienok, žiaľ, nezachovalo. Dokonca neexistuje ani žiadna jeho overená podobizeň či fotografia. V Sučanoch sa zachoval jeho rodný dom, v ktorom sa v súčasnosti nachádza niekoľko expozícií nielen o Langsfeldovcoch, ale aj o histórií obce. Tento dom je dokonca národnou kultúrnou pamiatkou.
Sučany si v októbri pripomenú 190. výročie narodenia Ď. Langsfelda a pri tejto príležitosti organizujú spomienkovú slávnosť. Obec dala tiež vyrobiť špeciálne personalizované poštové známky, ktoré lepili na obálky s pozvánkami.
Ďurko Langsfeld sa v marci 1848 zapojil do štúrovského revolučného pohybu na zrovnoprávnenie postavenia Slovákov s Maďarmi. Po príchode slovenských dobrovoľníkov do Turca v januári 1849 vstúpil Langsfeld do slovenského zboru v hodnosti poručíka. Ako veliteľ čaty preukázal odvahu a vodcovské schopnosti. Neskôr pri prepade maďarských oddielov v Kraľovianskej doline sa i vďaka Langsfeldovi podarilo spomaliť ich ústup pred ruskými jednotkami. Túto skupinu slovenských dobrovoľníkov viedol práve Ďurko, ktorý sa predtým skrýval v horách.
(Ďurko Langsfeld - jedna z jeho možných podobizní.)
Zradila ho vlastná krv
V tom období začali Maďari trestať slovenských vlastencov a niekoľkých aj zlapali. Hliadky maďarského majora zistili, že prepad v Kraľovanoch má na svedomí Ďurko, preto sa musel opäť schovávať najskôr v lesoch v okolí Kraľovian, aj doma v Sučanoch v zemiakovej hrobli. Jeho skrýšu však Maďarom prezradil vlastný strýko, révaiovský horár Čabiak, údajne za tristo zlatých.
Ďurka zlapali s ďalšími dobrovoľníkmi a odviedli pred vojenský súd v Kremnici. Predseda vojenského tribunálu vyhlásil, že Langsfeld si ani guľku nezaslúži a musia ho obesiť. Popravu vykonali v stodole za Kremnicou. Za kata násilím vybrali istého cigána s ďalším pomocníkom. Tí však Ďurka zle uviazali na hák a trikrát im skĺzol na zem. Až zasiahol jeden vojak, ktorý povraz konečne upevnil a poprava sa mohla dokončiť.
Podľa svedkov a spisov ponúkli Langsfeldovi milosť, ak bude prisahať na maďarskú revolučnú zástavu, čo on rázne odmietol. Zomrel hrdinsky a odhodlane. Ďurko Langsfeld je pochovaný v Kremnici, kde ho jeho spolubojovníci uložili do posvätenej zeme a hrob označili železným krížom s nápisom: Ďorď Langsfeld, umučený za cisára a svoj národ slovenský 22. júna 1849.
