mieste. Je obľúbenou obyvateľkou celého paneláku. Ak treba odpratať sneh, robiť jarné upratovanie, dať opraviť chodník, udržať poriadok okolo smetných košov, prebaviť sa s deťmi, dať pokosiť trávu – za tým všetkým je podľa susedov práve Apolka.
V našej súťaži ste napokon získali pekné piate miesto. Ako ste ju vnímali, páčilo sa vám pribúdanie hlasov?
- Každý týždeň som sledovala, ako mi narastajú hlasy a tešila som sa. Najmä na záver to číslo poriadne vyhuplo. Takúto podporu som nečakala a veľmi si to vážim. Moji susedia boli zlatí, vonku na lavičke sedeli s novinami ruke a vystrihovali kupóny. Všetkým patrí moja vďaka.
Zmenil sa postoj okolia k vám, odkedy ste boli v súťaži. Aj vás spoznávali napríklad neznámi ľudia?
- Našťastie som sa stretla len s pozitívnymi reakciami. Všetci sa tešili a fandili mi. Jeden pán, bezdomovec, ma dokonca spoznal na základe vášho článku v novinách. Vystrihol ho a pripevnil na lavičku pred panelákom, kde so susedkami každý deň pijeme kávičku. Bolo to celkom milé.
Utvrdila vás naša súťaž v tom, že pomáhať druhým je skutočne to, čo vás baví?
- Druhým pomáham odjakživa, lebo vtedy mám dobrý pocit. Teší ma robiť iným radosť. Neznesiem, keď je niekto smutný, musím s tým, niečo urobiť. Ak je niekto chorý, odprevadím ho trebárs k lekárovi. Susede, ktorá má strach z výťahu a bolia ju nohy, pomôžem vyniesť tašky do bytu, alebo keď niekto potrebuje radu, snažím sa ju poskytnúť. Skrátka neviem nikoho odmietnuť a povedať nie.
Prečo by sa susedská pomoc nemala odmietať?
- Lebo ten človek je potom smutný, že mu nemá kto pomôcť, že je sám a bezmocný. A na to sa nedokážem pozerať. Až ma moji blízki niekedy hrešia, že to preháňam, no ja mám potom dobrý pocit na duši. Som veriaci človek a pomoc blížnemu je pre mňa samozrejmá. Dnešná doba je taká, že ľudia sa starajú len sami o seba. Zavrú dvere na byte a ostatní ich nezaujímajú. V niektorých panelákoch susedia ani nepoznajú svoje mená. Takto by to nemalo byť. Daktorí sú ako múmie a nehľadia napravo ani naľavo. Život na dedine je súdržnejší.
Myslíte si, že požičiavanie peňazí susedom pokazí vzťahy medzi nimi?
- Osobne by som si veľké peniaze nikdy nepožičala. Občas nastane situácia, že si ľudia musia požičať. Keď je však niekto zodpovedný a dlžnú sumu včas vráti, problém v tom nevidím. Lebo drankať od druhého vlastné peniaze je veľmi nepríjemné.
Vzťahy v susedstve utužujú spoločné aktivity. Aké sú tie vaše?
- Stalo sa už našim rituálom, že ráno vyvenčíme so susedkami našich psíkov, a potom si spoločne vypijeme kávičku na lavičke pod stromami. Prídu i známi z okolitých panelákov. Jedna donesie keksík, druhá koláčik či ovocie, spoločne si podebatujeme a je nám veselo. Vychádzame veľmi dobre. Keď boli naše deti menšie, zvykli sme im robiť Mikuláša alebo si opekať pred domom.
S akými problémami sa na vás susedia najčastejšie obracajú?
- Ak idú na dovolenku, dohliadnem na byt a polejem kvety, ak máme brigádu, pomáham im vyniesť rôzne veci z pivnice. Keď v Jahodníckych hájoch niekto spílil a zničil na Veľkonočný piatok kríž, ku ktorému sa chodia modliť veriaci, ľudia ho chceli znova opraviť, tak som pomohla pri organizovaní. Pokiaľ vládzem, tak sa nebojím ani fyzickej roboty. Psík ma núti k pohybu, takže sa neopúšťam. Energiu si najviac dobíjam pri mojich vnúčatách.
Dobrí susedia sa navzájom vedia podeliť o dobroty z vlastných záhrad. Vy však bývate v paneláku. Aké susedské koštovky sú vo zvyku vo vašom paneláku?
- Vymieňame si koláče alebo zaváraniny. Kedysi som mala pri dome malú záhradku, tak som sa rada podelila s mojimi výpestkami. Teraz skôr mne prinesú kamarátky okoštovať vlastnoručne dopestované ovocie či zeleninu.
Ako sa dokážete vyrovnať s ohováraním v paneláku? Máte takéto skúsenosti?
- Netreba si to všímať, nech si každý hovorí, čo chce. Ľudia sme rôzni a ak chce niekto ohovárať, nič s tým nenarobíte.
V niektorých panelákoch býva veľkým susedským problémom rušenie nočného pokoja. S týmto máte aké skúsenosti?
- V tomto dome bývame štyridsať rokov a takéto niečo sme nikdy nezažili. Aj my sme boli mladí a robili si občas oslavy, ako aj naši susedia, no nikto z nás nikdy nechodil iným búchať na dvere a utišovať. Ak to nie je na dennom poriadku, treba byť voči sebe tolerantní a vzájomne sa rešpektovať.
ANDREA DUDRÁKOVÁ
