MARTIN. Pravdepodobne najviac využívanou turistickou trasou vedúcou z turčianskeho regiónu na Veľký Kriváň je cesta cez Zajacovú, na ktorú sa dá dostať od Turian či Šútova. Ak sa rozhodnete ísť tadiaľ, počas túry na najvyšší vrch Malej Fatry narazíte aj na Chatu pod Chlebom.
Opačná verzia
Naše zdolávanie najvyššieho vrchu Malej Fatry začalo neďaleko Turian, kúsok nad Trusalovou. Po Zajacovú, kde vás dovedie žltá značka, je trasa pomerne nenáročná. Ak nepôjdete ďalej po zvážnici, ale sa rozhodnete šliapať lesom, začne ísť do tuhého.
„Je to tadiaľto kratšie ako po ceste, no akosi som sa viac zadýchal,“ zhodnotil skratku môj parťák Ivan.
To však ešte netušil, čo nás o niekoľko desiatok minút čaká. Medzitým nám poctivé dopĺňanie tekutín, ale i ustálenie tepu na bežných hodnotách, dodalo potrebné sebavedomie. Zdolanie kopca sa tak nezdalo takou utópiou, ako vybudovanie spoločnosti, kde všetci robia podľa svojich schopností a dostávajú podľa svojich potrieb.
Nadšenie dostalo dobre mienené i mierené otcovské zaucho po tom, ako sme dorazili pod bývalú zjazdovku, ktorú našinci nenazvú inak akoGenerál.
„Keď som bol ešte chlapec, tak sa tu robievali lyžiarske preteky. Dole brehom sme fičali ako gule. Teraz si nasucho vyskúšame opačnú verziu. Hádam to nebude veľký rozdiel, “ snažil sa udržať morálku na zodpovedajúcej úrovni autor článku.
Čučoriedky veľké ako hrozno
Legendárny Generál nás dokonale preveril. Keď už bolo najhoršie využili sme povolený doping, po ktorý sa stačilo len zohnúť. Všade dookola totiž rástli čučoriedky.
„Pozri, koľko ich tu je a aké sú niektoré veľké, skoro ako hrozno. Asi je to tým, že tí darebáci, čo ich šklbú do vedier a následne predávajú, sa sem nedostanú autom,“ zamyslel sa Ivan.
Keď sme zbadali Chatu pod Chlebom, bolo jasné, že najhoršie máme za sebou. Po ľavej ruke sa však nad nami týčil cieľ cesty Veľký Kriváň. Ten dostal prednosť pred posedením pri chutnej polievke či nejakej inej tekutine. Keďže sme odolali vábeniu pohodlia, vždy spravodlivá matka príroda nás odmenila. Aj keď bolo už desať hodín ráno, z doliny pod chodníkom sa ozvalo silné ručanie jeleňa. Mohutný hlasový prejav sprevádzajúci jeleniu ruju má okrem poriadnych decibelov i svoje neopakovateľné čaro, na ktoré sa milovníci lesa tešia celý rok.
Palice zostali doma
Tak ako k jesennej atmosfére hôr patrí už spomínaná jelenia ruja, rovnako na slovenské kopce neodmysliteľne patria českí turisti. Na bratov spoza rieky Moravy sme narazili v Snilovskom sedle, kam sa vyviezli lanovkou z Vrátnej doliny.
„Húlky sem si měla vzít sebou. Teď už to vím,“ hnevala sa sama na seba členka asi dvadsaťčlennej skupiny.
Niektorí však mali o niečo väčšie problémy. Rifličky, tenké bundy či obuv hodiaca sa skôr do mesta neboli ideálnou ochranou pred počasím. Na vrchole kopca vo výške 1 709 metrov totiž dul poriadny vetrisko a pocitová teplota sa odhadom mohla blížiť k nule.
„Honzo, tu by se uživili i rukavice. Je tady kosa jako v ruském filmu,“ povzdychla si pani, ktorej outfit by sa skôr hodil do obchoďáku ako na hory.
Viacerí členovia skupiny ale mali zodpovedajúci odev, a tak si mohli do sýtosti vychutnávať nádherné výhľady. Nadchýňali sa pohľadom na hrebeň Malej Fatry, no i do okolitých dolín.
„Támhle je Žilina a támhle Hotel Boboty, ve kterém bydlíme. Všechno jako na dlani,“ kochal sa okolím sympatický manželský pár.
Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí
Západných susedov sme nechali s ich starosťami a radosťami na vrchole Veľkého Kriváňa a nabrali smer na už spomínanú Chatu pod Chlebom. Kapustnica bola výborná a čaj s medom, citrónom a niečím na rozprúdenie krvi tiež padol vhod.
„Ľudia, čo sa k nám pravidelne vracajú, hovoria, že ich láka najmä chutné jedlo,“ povedala nám Natália Solařová z Chaty pod Chlebom.
Posilniť sa prichádzajú turisti z hrebeňa ale takisto z lanovky. Najmä počas letnej sezóny a víkendov chata praská vo švíkoch.
„Nepamätám, že by sme museli nejaké jedlo vyhadzovať. Skôr máme opačný problém. Cez exponované dni ho musíme priebežne dovárať,“ prezradila.
Na chate sa dá aj prenocovať v trojposchodových posteliach. Ako s úsmevom hovorí, jej osadenstvo presné čísla o kapacite nepoznajú, ale ak je niekedy málo miesta, vždy zafunguje staré známe, dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.
„Raz tu prenocovalo 109 ľudí a ďalších niekoľko desiatok stanov bolo postavených vonku,“ spomína na deň, keď pravdepodobne padol neoficiálny rekord, Natália.
Potom sa už podobne ako my začala pripravovať na odchod dolu. Končila jej totiž služba a niekoľko najbližších dní strávi doma v Dubovom. Pri rozlúčke sme sa zhodli, že sa pod Chlebom určite ešte uvidíme.
