ŠÚTOVO. Začiatok jesene je známy nielen zberom úrody zo záhrad, ale tiež uskladnením či ďalším spracovaním vlastnoručne dopestovanej zeleniny a ovocia. Aj v turčianskych dedinách je stále obľúbenou aktivitou tlačenie kapusty do sudov. Táto vitamínová bomba potom kvasí niekoľko týždňov v pivniciach či prístavbách rodín, aby dostala tú správnu chuť.
Zdravá a neohlodaná slimákmi
Na domácu kyslú kapustu nedajú odjakživa dopustiť ani manželia Balkovci zo Šútova, ktorí ju spoločne tlačia každý rok. Tentoraz si na svojom políčku za domom dopestovali okolo 150 kilogramov kapusty a minulý týždeň ju narezali a dávali do suda.
„Hoci už tak nevládzem a mám boľavú nohu, v našej záhradke vždy musí byť nasadená rôzna zelenina. Je to tradícia. U nás v Šútove boli kedysi za domom smútku veľké kapustové lány. Ľudia mali vymerané polia, a tam ju hojne pestovali. Úroda kapusty bola tento rok celkom dobrá - aj napriek suchu. Naša bola tvrdá ako skala, neohryzená slimákmi a pekne zdravá,“ teší sa Oľga Balková.
Spolu s manželom Slavkom očistili pozbierané kapustné hlavy, povykrajovali hlúby a na kapustných nožoch ju silnejší Slavko narezal.
„Na to treba chlapskú silu, manželka by nevládala. Aj to skúšala, no s kapustou v nožoch ani nepohla. Muž to nareže rýchlejšie,“ vykresľuje Slavko Balko.
Najchutnejšia je až na Vianoce
Vyumývaný súdok potom pani Oľga vytrela soľou a postupne ukladala okrem kapusty aj cibuľu, celé korenie i rascu, bobkový list a plátky cvikle na červenkasté zafarbenie kyslej pochúťky.
Balkovci sa s prípravou a tlačením kapusty prebavili celé poobedie.
„Dali sme ju do 40-litrového suda a potom som ju tlačil len jednou nohou, čo bola dosť veľká námaha. Kedysi sme mali 250-litrový drevený sud a na tlačenie sme boli dvaja. Robím to však s radosťou, veď potom si na kapuste pochutia aj naše dve dcéry s rodinami,“ konštatuje S. Balko.
Výsledok svojej práce okoštujú manželia po prvý raz až na Vianoce, keď si z nej navaria tradičnú kapustnicu s mäsom a hubami.
„Kto sa však nevie dočkať, jesť ju môže aj po zhruba šiestich týždňov, no naozaj lepšie chutí až dlhšie odležaná,“ pokračuje prívetivá seniorka.
Surová lieči hrdlo
Ako ďalej hovorí, kapusta bola v minulosti každodenná strava našich predkov.
„Ľudia boli vtedy aj zdravší a nemali veru problémy s trávením. Kapustu jedli s fazuľou, s haluškami, piekli kapustníky, dávali ju na pečené zemiaky, ale zvykli piť tiež čistú kapustovú vodu,“ menuje Oľga Balková.
„Moje najobľúbenejšie jedlo je takzvané mäso nad mäso. To je pečené bravčové s kapustou a knedľou,“ so smiechom hovorí pán Slavko.
S manželkou si ale radi pochutia i na rôznych kapustových polievkach so zeleninou, segedínskom guľáši či rebierkach s kapustou.
„Keď cítime, že nás začína bolieť hrdlo, tak ju jeme aj surovú. Slaná chuť vyštípe hrdlo a kyslá chuť dodáva mnoho vitamínu C,“ objasňuje aktívny Šútovčan.
Dopestovať dobrú úrodu guľatej zeleniny dá podľa Slavkových slov zabrať.
„Treba ju striekať proti škodcom a dobre polievať. Najskôr sú s tým starosti, ale domáce je len domáce. To má úplne inú chuť. Potom je zas veľa radosti,“ usmieva sa gazda.
