MARTIN. Od začiatku letných prázdnin poriadne testuje pevné nervy vodičov rekonštrukcia mostíka medzi Košťanmi a Martinom. Denne sa tu v oboch smeroch tvoria dlhé kolóny, a tak začali vodiči hľadať spôsob, ako sa im vyhnúť a využiť aj náhradné trasy. V súčasnosti sa tak jazdí aj po cestách, kde je za normálnych okolností veľmi malá alebo takmer žiadna premávka.
Jazda cez potok
Pomerne vyhľadávanou alternatívou, ako obísť kritický úsek medzi Martinom a Košťanmi, je cesta vedúca popri martinskom útulku pre zvieratá. Tá je sčasti poľná, teda prašná, navyše tam treba autom prebrodiť i potok.
„Raz som na vlastné oči videl, ako tadiaľ prechádzalo nákladné auto s veľkou cisternou. O niečo pri brodení zachytilo a aj si čosi odtrhlo,“ opisuje svoj zážitok Milan Repčiak.
My sme na spomínanom mieste boli v strede minulého týždňa. Kolóna na neďalekej hlavnej ceste v smere od Martina vtedy ešte nebola takmer žiadna, no aj tak za pár minút prešlo cez brod približne desať vozidiel.
Skratka do Žabokriek sa využívala už dávno predtým, ako začali opravovať mostík. Ako sme sa dozvedeli, už v minulosti boli pokusy aspoň o provizórne premostenie potoka, ale žiadostiam tohto druhu sa nevyhovelo.
Križovatka, na ktorej si treba dať pozor
Ďalšou exponovanou trasou je v súčasnosti Cesta SNP. Komu len trošku jazda tadiaľ ušetrí čas, neváha túto možnosť využiť. Zhustená premávka však prináša do dedín, ktorými SNP-éčka prechádza, viacero problémov. Rizikovým miestom je napríklad križovatka v Belej–Duliciach. Niektorí vodiči tam nedávajú prednosť ani v smere od Jasena, ani v smere od Necpál.
„Najskôr som si myslel, že je to náhoda a nejaký neskúsený šofér prehliadol značku. Za pomerne krátky čas však bez akéhokoľvek pribrzdenia vbehlo do hlavnej cesty niekoľko áut,“ hovorí Eduard Kuchárik.
Domáci sa už dokonca naučili fungovať tak, že aj keď sú na hlavnej ceste, radšej zastavia a skontrolujú, či z vedľajšej na nich nikto nevyletí.
„Stále to prízvukujem najmä mojím deťom, aby si na križovatke dávali veľký pozor,“ pokračuje obyvateľ Belej.
Súčasný stav spôsobuje Eduardovi Kuchárikovi ešte jednu nepríjemnosť. Jeho dom totiž stojí priamo pri Ceste SNP.
„Vždy ráno o šiestej máme budíček. Za oknami začne taký rámus, akoby sme bývali pri diaľnici. Už sa všetci tešíme na deň, keď celý ten chaos skončí.“
Kamióny tam nemajú čo hľadať
Takisto Igor Kapusta, starosta Belej-Dulíc, sa hnevá, že vodiči nerešpektujú dopravné značenie.
„Svojou nezodpovednosťou ohrozujú okolie, a tak nám nielen poriadne narástol počet vozidiel prechádzajúcich obcou, no takisto sa veľmi zhoršila bezpečnosť,“ krúti hlavou a dodáva, že vôbec nie je výnimočné, keď dedinou prefrčí plne naložený kamión, ktorý na ceste tretej triedy nemá čo hľadať.
Asi najmenej využívanou obchádzkou je trasa cez pôvodnú vojenskú tankovú cestu. Niektorí na ňu vybehnú už na Podháji za kasárňami, iní sa zvyknú napojiť o niekoľko kilometrov ďalej nad Bystričkou.
„Sú tu poriadne rozbité úseky. Predovšetkým, ak prechádzate cez Bystričku, tak za dedinou, keď už smerujete k podhoriu, musíte poriadne spomaliť. Pozor si však treba dávať i na tankodrome,“ upozorňuje Peter Fábry.
Všetky peripetie spojené predovšetkým s opravou mostíka medzi Martinom a Košťanmi by mali skončiť na konci tohto mesiaca. Uzávierka úseku je totiž stále naplánovaná do 30. októbra.
