MARTIN. Nevšedné dovolenky na dvoch kolesách majú Turčania naozaj radi. Po dobrodružstvách na motorke a zážitkoch na Balkáne či v Amerike, sa ďalšia partia kamarátov z Martina a okolia rozhodla vyraziť si k moru na bicykloch. Spoločne sa dohodli Rastislav Novotný, Marián Frkáň, Koloman Zivčák a Richard Dlhopolec. Ich cieľ bol dostať sa do chorvátskeho Zadaru vzdialeného od Martina asi 1200 kilometrov.
Do práce ide aj tri hodiny pešo
Štvorica športovcov sa takto rozhodla na popud jedného z nich - 43-ročného Mariána Frkáňa.
„Napadlo mi, že sa nebudem bicyklovať iba tu po okolí, keďže pravidelne jazdievam asi stokilometrové trasy, ale vyrazím aj niekam ďalej. Myšlienka sa zapáčila aj Rasťovi Novotnému, a tak sme nahovorili ešte ďalších dvoch kamarátov, aby do toho išli s nami,“ spomína vášnivý cyklista M. Frkáň z Krpelian, ktorý na svojom bicykli jazdí i do práce a to 40 kilometrov tam a späť.
„Keď prší, vezmem si dáždnik a popri železnici idem pešo až do roboty do Martina. Z Krpelian som tam za dve a pol hodiny,“ opisuje netypické dochádzanie Marián.
Pred cestou do Chorvátska si chlapi trasu približne naplánovali, zbalili spacáky, najsúrnejšiu batožinu a vyrazili.
„O more nám ani tak nešlo, skôr o to, spoznať miesta, kde sa bežne nedostaneme. Z auta na diaľnici krásy okolia človek až tak nevníma. Z bicykla však môžeme hocikde zosadnúť a pokochať sa prírodou,“ vysvetľuje M. Frkáň.
Šliapali každý sám
Prvou zastávkou cyklistickej štvorice bolo turisticky obľúbené rekreačné zariadenie Margita Ilona pri Leviciach. Potom prešli naprieč Maďarskom až do Chorvátska, kde pobehali rôzne miesta, ako napríklad Senj, Varaždínske Teplice či párty ostrov Pag.
Turčania prešli každý deň na bicykloch okolo 115 kilometrov a do pedálov šliapali od deviatej hodiny ráno až do šiestej večer. Svorne však nejazdili.
„Každý z nás má iné tempo, takže každý ťahal sám, ale asi po 30-40 kilometroch sme sa vždy počkali a stretli na dohodnutom mieste. Po dvoch dňoch na bicykli sme už ani necítili, že šliapeme. Nie sme žiadni saganovci, ale vôľu a chuť určite treba mať,“ zmieňuje 45-ročný Rastislav Novotný. Ako ďalej dodáva, spanie pod holým nebom im žiadne problémy nerobilo.
Z potuliek neďalekými krajinami si Turčania odniesli mnoho zážitkov.
„V Maďarsku, aj Chorvátsku sme stretávali samých príjemných a ochotných ľudí. Keď sme v Chorvátsku nevedeli nájsť cestu, jedna dievčina si s nami odšliapala 25 kilometrov, lebo tou trasou šla akurát do práce. Autom by sme nemali šancu sa porozprávať s miestnymi a spoznať ako žijú - napríklad na dedine,“ konštatuje R. Novotný.
(Spanie pod holým nebom)
Zažili tiež oslavy v Zagrebe
Ako Rastislav s Mariánom svorne tvrdia, najťažším úsekom, ktorý dal zabrať ich svalom na nohách, bol rozhodne chorvátska lokalita pri tuneli Malá kapela. Tá sa vyznačuje naozaj strmými kopcami. Naložení asi 30-kilovou batožinou, občas z bicyklov zliezli a kritické miesta si vyšli pešo.
„Dôležité je sa počas dňa poriadne najesť, lebo hladný cyklista nemá šancu prejsť toľké kilometre. Keď som po návrate domov vyskočil na váhu, mal som dokonca o tri kilá viac. Ale to som skôr stratil tuk a nabral svaly,“ prekvapuje Rastislav.
Zážitok, ktorý sa všetkým štyrom vryl do pamäti, je podľa ich slov oslava štátneho sviatku v chorvátskom Zagrebe, kde oslavovali Deň národnej vďačnosti a oslobodenie mesta Knin.
„Prišli sme do centra a tam prázdno, nikde ani nohy. Onedlho sme uvideli pódium, kde nacvičovala nejaká kapela a do toho prichádzal vojenský sprievod a tanky. Bol to úžasný pohľad,“ hovorí Marián Frkáň.
Bilancia: jeden defekt
Slovenskí cyklisti s pripevnenou zástavou na bicykli, pútali pozornosť všade, kde sa pristavili. Miestni sa o nich zaujímali a snažili sa im byť nápomocní.
„Týmto výletom sme sa trochu vrátili do mladosti, lebo kedysi sme často chodili kempovať a prespávali len-tak pod širákom. Keď sme večer po celodennom bicyklovaní zaspávali, rozprávali sme si veselé príbehy. S Mariánom sme muzikanti a hráme spolu v kapele, tak sme si pôvodne chceli so sebou vziať aj malé gitary, ale nedali sa poriadne upevniť na bicykel,“ zmieňuje sa Rastislav Novotný.
Športovo zdatná partia bola pripravená aj na poruchy svojich dvojkolesových tátošov.
„Vzali sme si potrebné náradie a vybavenie. Našťastie všetko prebiehalo bez problémov a mali sme iba jeden defekt,“ teší sa R. Novotný.
Ako ďalej kamaráti zhodne dodali, počas dvojtýždňovej cesty nikoho z nich nepostihla žiadna kríza ani vyčerpanie. Z vytýčeného Zadaru potom cyklistov po niekoľkých dňoch odviezol domov Rastislavov syn, ktorý tam bol na dovolenke.
Podobný výlet by si chlapi radi zopakovali aj o rok. Trasa však ešte nie je úplne jasná. Mariána Frkáňa láka 1600 kilometrov vzdialený Atlantik a mesto Calle.
Rastislav Novotný by chcel absolvovať cyklotúru buď k Čiernemu moru alebo do Mongolska.
