MARTIN. TURČIANSKE TEPLICE. Slovenskí futbalisti si prvýkrát v ére samostatnosti vybojovali postup na majstrovstvá Európy. Aj keď sa do kvalifikácie zapojilo 53 krajín a na šampionáte vo Francúzku sa ich na budúci rok predstaví 24, ide o výrazné zviditeľnenie nášho futbalu.
Kvalifikačnú púť Slovákov pozorne sledoval aj Igor Hus, primátor Turčianskych Teplíc.
„Bol som na všetkých domácich dueloch reprezentácie až na posledné dva. Mal som síce lístky i na tie, no pracovné povinnosti mi na štadión do Žiliny nedovolili ísť,“ hovorí šéf radnice.
Futbal ho dobre pripravil
Keďže práve v týchto dvoch stretnutiach naši stratili body, najskôr remizovali s Ukrajinou, a potom prehrali s Bieloruskom, začali si ho známi doberať.
„Keď som na zápasoch osobne bol, tak sme vždy vyhrali. Preto sa ma kamaráti pýtali, či ma tréner Kozák neplánuje zabaliť do batožiny a zobrať na rozhodujúci súboj do Luxemburska,“ smeje sa.
Igor Hus dlhé roky pracoval vo futbale a veľmi dobre pozná silné aj slabé stránky najpopulárnejšej kolektívnej hry na svete. Bol by veľmi rád, aby sa úspech reprezentácie odrazil aj na naštartovaní pozitívneho smerovania v menších kluboch.
„Viem, že všetko nejde zo dňa na deň a jeden postup na Euro situáciu nezachráni. Ak sa však zmierime s trendom, keď drobné kluby jeden za druhým postupne zanikajú, rýchlo narazíme. Preto som si dal za cieľ pomôcť z mojej pozície mládežníckym celkom z nášho mesta pri postupe do krajských súťaží.“
Podľa neho je futbal stále fenomén a zo skúseností, ktoré v ňom získal, dokáže čerpať i pri práci v samospráve. Ak majú veci správne fungovať, teba mať rozumne stanovené ciele a stratégiu ako ich dosiahnuť. Tiež je potrebné zostaviť tím schopných ľudí a následne z nich vedieť dostať to najlepšie.
„To sú v skratke základy, na ktorých sa dá stavať tak v športe, ako aj v profesijnom živote,“ doplnil primátor Turčianskych Teplíc.
Klub sa riadi ťažšie ako firma
Konateľ spoločnosti Pierce Control Automation – SK a zároveň podpredseda správnej rady futbalového klubu Fomat Martin Ivan Bučko si myslí, že historický úspech národného tímu môže pomôcť i martinskému futbalu.
„Dnes je veľmi ťažké prilákať deti k športovaniu. Ak budú mať viac vzorov, ktorých výkladnou skriňou je práve reprezentácia, zvýši sa ich motivácia.“
Ďalším pozitívom je popularizácia futbalu a možnosť zvýšiť jeho marketingovú hodnotu. Po podobných úspechoch sa zvyčajne zvyšuje záujem fanúšikov o daný šport.
„Nikto vám totiž dnes nedá sponzorské peniaze, keď vie, že ste pre ľudí nezaujímavý.“
Ivan Bučko však jedným dychom upozorňuje, že postup na EURO amatérskemu či poloprofesionálnemu futbalu zatiaľ nič negarantuje. Šanca niečo v tomto smere spraviť sa naskytla i po vybojovaní účasti na MS 2010 do Juhoafrickej republiky. Žiaľ, zostalo len pri nej.
„Keď sa vrátime do čias bývalého Československa, v ktorých hrali prím také mená ako Adamec či Jokl, zistíme, že vyrástli v malých vidieckych kluboch. Práve tie stále živoria, niektoré nemajú mládežnícke celky, a preto je len otázkou času, kedy zaniknú. Tu by som videl Achillovu pätu nášho futbalu,“ dvíha varovný prst.
Následne sa ešte zamyslel nad otázkou, či sa mu v súčasných podmienkach ťažšie pracuje vo firme alebo vo futbale. Možno niekoho zaskočí, že si vybral druhú možnosť.
„Vo Fomate stále vo veľkej miere fungujeme na ochote ľudí pracovať na úkor svojho voľného času a bez nároku na adekvátne finančné ohodnotenie. Napríklad, operatívne veci ťažšie vyriešite s niekým, kto si najprv musí splniť pracovné povinnosti. Z tohto pohľadu je to vo firme jednoduchšie,“ vysvetlil.
Prekopaný hodnotový rebríček
V súčasnosti učiteľ telesnej výchovy Michal Frank sa aktívne venoval futbalu do svojich devätnástich rokov. V tom čase ho nič iné ako kožená lopta nezaujímalo. Vždy po príchode zo školy len hodil tašku do kúta a ponáhľal sa na ihrisko. Knihy išli bokom až do takej miery, že zasiahli rodičia. Jedného dňa tak dostal ultimátum.
„Ak som chcel ďalej hrať, na vysvedčení som musel byť vyznamenaný. Keďže život bez futbalu neprichádzal do úvahy, nezostalo mi nič iné len sa poriadne učiť,“ spomína teraz už s úsmevom telocvikár.
Tak ako väčšina spoločnosti aj on prial družine okolo trénera Kozáka postup a z historickej účasti Slovákov na európskom šampionáte má veľkú radosť. Pridanú hodnotu, ktorou by tento úspech mohol deti osloviť, však už na základe vlastnej skúsenosti hodnotí s rezervou. Pri argumentácii si pomôže porovnaním čias svojho detstva a súčasnosti.
„Keď som chodil do školy a spolužiak, povedzme, vyhral Turčianske hry, tak bol pre ostatných v pozitívnom zmysle slova „Niekto“. Teraz je borec chalan, ktorý má najnovší smartfón, prípadne jeho otec jazdí na drahom aute,“ poukazuje na hodnotový rebríček detí pedagóg, ktorý učí na najväčšej martinskej základnej škole na Jahodníckej ulici.
