MARTIN. Hlavný cestný ťah medzi Martinom a Žilinou budú musieť priebežne uzatvárať. Geológovia totiž tento mesiac začnú zisťovať, ako veľmi je narušený skalný masív pod hradom. Prieskumy sa budú robiť cez víkendy, keď je premávka najmenšia. Keďže pri prácach by mohlo dôjsť k uvoľneniu zvetraných skál, doprava na jednej z najfrekventovanejších ciest na Slovensku musí byť v tom čase zastavená.
Presný účet ešte nepoznáme
Zatiaľ vláda na prieskum a zabezpečenie brala vyčlenila 940-tisíc eur. Ešte sa ale nevie, či táto suma pokryje všetky náklady.
„Múdrejší budeme až po skončení prieskumu, keď presne zistíme, čo sa tam deje a prečo je to tak. Potom navrhneme vláde ďalší postup a uvidíme, či bude treba vyčleniť viac finančných prostriedkov,“ hovorí minister životného prostredia Peter Žiga, ktorého rezort má vypracovať projekt sanácie. Prieskumné práce, ktoré už ovplyvnia aj klimatické podmienky, by mali skončiť v závere novembra.
Jeden z návrhov ochranných opatrení počíta v kritickom úseku s vybudovaním železobetónovej galérie. Podobné riešenia sa využívajú napríklad na alpských cestách, na tých našich by išlo o novinku.
„Táto konštrukcia vyzerá ako tunel. Chceme, aby slúžila ako ochrana pred padajúcimi skalami,“ vysvetľuje žilinský župan Juraj Blanár a dopĺňa, že galéria môže v priebehu sanácie tiež výrazne prispieť k minimalizovaniu dopravných obmedzení na frekventovanej ceste.
Jej postavenie je spojené so zvýšením nákladov na sanáciu a odhadom by stálo 3 až 4 milióny eur.
Dobré riešenie, ale s otáznikom
Dopravný expert takto investované peniaze nepovažuje za vyhodené do vzduchu a prekrytie cesty odporúča. Podľa neho by sa to malo urobiť ešte pred jarnou sanáciou brala, ktorá môže za nepriaznivých okolností uzavrieť dopravnú tepnu aj na niekoľko týždňov.
„Také niečo si ani neviem predstaviť a dopad na regionálnu dopravu či prípadné problémy v zásobovaní by boli veľmi veľké,“ tvrdí Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného.
Galériu možno postaviť bez toho, aby bola doprava úplne zastavená, stačia len dočasné obmedzenia. Takisto môže ako ochrana dlhodobo slúžiť i po skončení sanácie, keďže cesta popod Strečno nestratí význam ani po otvorení diaľničného tunela Višňové.
Týmto opatrením sa zaoberali aj geológovia. Celkom ho nevylúčili, ale spájajú ho s určitými konštrukčnými opatreniami. Stále totiž nemôžu vylúčiť uvoľnenie väčších skalných blokov.
„Prekrytie by tak muselo byť správne vydimenzované, čo zas otvára otázku ekonomickej racionality takéhoto riešenia,“ zamýšľa sa geotechnik Milan Slivovský.
Nie jeden, ale štyri
Merania z posledných období ukázali, že skalné previsy v Strečne sa zosúvajú viac ako v minulosti. Navyše, narušený už nie je len jeden skalný blok, ale štyri. Odborníci naznačujú, že sa pravdepodobne nebudú kompletne odstraňovať, pretože taký postup by mohol odkryť a ohroziť tak základy hradných objektov.
Naposledy sa podrobný prieskum a sanácia v tejto lokalite uskutočnil ešte v roku 1981. Ďalšie opatrenie sa urobilo v roku 2008 po tom, ako na auto idúce po ceste spadol balvan a jeho vodička zahynula. Vtedy na časť brala natiahli ochranné siete a bariéry. Skalné previsy pod hradom sa však v tomto prípade neriešili.
