V starých novinách, ktoré vychádzali na Slovensku pred sto rokmi, nájdeme mnoho zaujímavostí, ktoré kedysi vyznievali seriózne, no dnes nám skôr vyvolajú úsmev na tvári. Aj o turčianskom regióne sa v nich popísalo mnoho. Veď viaceré periodiká vychádzali práve v Turčianskom svätom Martine.
Ruských zajatcov hnali do roboty
V Slovenských novinách z 17. augusta 1915 sa napríklad dočítame, ako sa dali v Martine využiť vojnoví zajatci.
„Aj v Turč. Sv. Martine sú už ruskí zajatci. Tamojšia cellulosová fabrika totiž od vojenského vodcovstva vzhľadom na veľký nedostatok robotných síl pýtala a dostala sto ruských zajatcov. Zajatci so zodpovedajúcim vojenským sprievodom už i prišli do Turč. Sv. Martina a s dobrou vôľou konajú svoju prácu.“
Iný kuriózny prípad z kasární zas prepierali Slovenské ľudové noviny z 27. augusta 1915.
„Zaujímavá udalosť pri vojsku. Do kasárni peštianskych dostavil sa holobradý mladík vo vojenskej rovnošate a žiadal, aby bol okamžite vzatý do vojska. Priniesol si vysvedčenie aj od rodičov, že k tomu svolujú. Poneváč vzrast a hlas mladíka zdály sa ženskými, bol mladý dobrovoľníček prehliadnutý. Zistilo sa, že dobrovoľníček je dievčaťom. Bola to 21-ročná Gizella Krischanová, ktorá sa priznala, že sa len chcela dostať medzi vojakov. Vysvedčenie rodičov bolo padelané.“
Keď sa minie olej a sviece
V roku 1915 riešili v dvoch slovenských mestách ten istý problém. ktorý si v súčasnosti nevieme ani predstaviť. Zostali bez elektriky. Písali o tom Národnie noviny.
„V piatok 15. októbra budú čistiť kotál v elektrickom závode turčiansko sv.martinskom, a tak v ten deň a možno i v nasledujúci nebude elektrického osvetlenia. Preto sa obecenstvo upozorňuje, aby si prichystalo lampy a sviece.“
V inom meste však už žiadne sviečky neboli. Mali sa vraj potešiť tým, že vonku zúri vojna.
„Vo Veľkom Kőrösi už celý týždeň nemajú elektrického svetla. Minul sa im olej, potrebný k produkovaniu prúdu. A petroleja i sviec v meste práve bolo málo. Musia sa tiež potešiť tým, že – je vojna.“
Pred sto rokmi si v Martine viedli aj podrobný denník o zrážkach, ktorý zverejňovali v Národných novinách. Z ich vydania z 2. októbra 1915 vieme i toto: „Z výkazu ombrometrickej stanice v Turčianskom sv. Martine za mesiac august 1915. Množstvo spŕch v podobe dažďa - 84,9 mm. Najväčšia spŕcha bola štvrtého - 17 mm. Počet dní bez spŕch - 15. Mrazov bolo 5.“
Periodikum Včelka malo aj v roku 1927 tiež svojich čitateľov. Tí obľubovali nielen rôzne články, ale i povesti. Túto napísal autor, dnes už s populárnym priezviskom, Jozef Fico.
„Povesť zo Sklabine. Pri dedine Sklabini je hrad Sklabinský. Ľudia si rozprávajú, že sa tam zakliate peniaze. Jeden človek videl na vstúpenie jagať sa peniaze. Na druhý deň išli kopať. Keď už boli pri peniazoch, zaštrkaly a spadly nižšie. Keď boly zasa pri nich, zasa zaštrkaly a spadly nižšie a ani ich nevykopali.“
Aby sa robotníctvo neopilo
Ani v novinách spred sto rokov nemohli rozhodne chýbať rôzne pútavé reklamy, ktoré by zaujali čitateľa a nahovorili ho ku kúpe všakovakých produktov.
Národnie noviny zo 16. októbra 1915 uverejnili i takúto úsmevnú reklamu na nealkoholický nápoj.
„100 litrov občerstvujúceho, smäd uhasujúceho, výborného, domáceho nápoja môže si každý sám zhotoviť s nepatrným výdavkom. Stále na sklade príchute: ananásová, jabĺčková, malinová, pomarančová, hrušková... Tieto domáce nápoje môžu sa piť v lete chladné, v zime horúce, miesto rumu a pálených nápojov. Neoceniteľné pre ekonómiu, fabriky, väčšie domácnosti a dielne, lebo sa z toho robotníctvo neopije, ale občerství a neutratí na práceschopnosti.“
Tieto noviny však ponúkali ľuďom i zaručené medicíny na liečbu čohokoľvek.
„Na tisíce ľudí trpí za roky zlatou žilou, v svojom bôli zkúšajú všelijaké naničhodné prostriedky, ale nemôžu sa striasť svojich strašných bôľov. Dľa zkúsenosti vo viedeňskej všeobecnej nemocnici vysvitá, že prírodná Franc-Jozefská horká voda denne užívaná zmäkčí stolicu za krátky čas a tým i boľasti črevné sa zmierňujú a prestanú. Franc-Jozefská voda už od dávna sa dokázala istým účinkom príjemnou chuťou a lacnotou ako najprvšia a vynikajúca medzi podobnými vodami. Dostať možno v každej lekárni, drogérii a koloniálnom obchode.“
Slovenské ľudové noviny z 30. apríla 1915 zas zaujali ráznym odporúčaním.
„Hubte muchy a iný hmyz. Muchy prespávajú zime niekde v úkryte a v teplejších miestach. Jakonáhle počína jaro, muchy vylezajú, kladú vajíčka a poneváč mladá mucha za mesiac vyspeje, kladie vajíčka tiež čím sa muchy neobyčajne množia. Muchy, komáry, vši, blchy a iný hmyz sú nebezpečné prenášaním nákazlivých nemocí, preto ich kynožte, hubte! Zničíte-li včuľ na jar jednu muchu, zničili ste tým tisíce jej potomkov.“
