Článok pokračuje pod video reklamou
MARTIN, BRATISLAVA. Kuchári, ale aj pekári budú musieť menej soliť. Od decembra im to nariadi výnos Úradu verejného zdravotníctva. Po novom má chlieb, pečivo, mrazené a chladené výrobky obsahovať maximálne 18 g soli na kilogram výrobku. Pri hotových pokrmoch v stravovacích zariadeniach ešte menej - 13 g na kilogram. Viac soli budú môcť mať len špeciálne slané výrobky, maximálne však 30 g na kilogram.
Veľa slaného škodí
Dôvodom pre vydanie výnosu je najmä skutočnosť, že obyvatelia Slovenska denne spotrebujú 9 – až 11 g soli, pričom odborníci doporučujú dennú dávku na 5 g. Nadmerné solenie je tak jedným z rizikových faktorov vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
„Napríklad chlieb nimi prispieva 20 percentami, hotové jedlá desiatimi a národné jedlá 24 až 26 percentami,“ vysvetľovala hovorkyňa úradu Lenka Skalická.
Martinský internista Slavomír Šuch považuje za rozumné, keď úrady pristupujú k regulácii obsahu soli v potravinách. Myslí si, že dodatočné priemyselné obohacovanie potravín soľou v súčasnosti sa nerobí s cieľom vylepšenia chuťových vlastností potravín, ale z dôvodu predĺženia doby ich spotreby a zjednodušenia skladovania.
„Jediný zdroj soli, okrem jej prirodzeného obsahu v priemyselne nespracovaných potravinách, by mala byť solnička s jodidovanou morskou soľou na našom stole,“ zdôrazňuje lekár a upozorňuje, že pri dlhodobo nadmernom prísune soli potravou môže dochádzať postupne ku preťaženiu až poškodeniu funkcie obličiek, čo má za následok obvykle aj zvýšenie hodnôt tlaku krvi a zvyšuje sa riziko s vysokým tlakom súvisiacich srdcovo-cievnych ochorení. Tie sú u nás najčastejšou príčinou predčasnej smrti.
„Nadmerné potenie je obvyklým sprievodným javom nadbytočného prísunu soli. A keďže soľ na seba viaže vodu, pri nadmernom príjme soli a vyčerpaní kompenzačných mechanizmov, ktoré nás soli zbavujú, je sklon k opúchaniu končatín, ale aj napríklad viečok. Nadmerné množstvo zadržiavanej vody, spôsobené nadbytkom soli v strave u starších alebo na srdce chorých ľudí, znamená aj objemovú záťaž pre srdce, ktoré môže pod obrazom svojho preťaženia aj zlyhať,“ upozorňuje známy internista.
Neutrálni kuchári
Majiteľ reštauračného zariadenia v Martine Kamil Podhorský o chystanom výnose počuje prvý raz.
„Nevedel som o tom, budeme si to musieť naštudovať. Nemyslím si však, že by sme s tým mali nejaký problém. Naši kuchári sa snažia byť neutrálni. Zo skúsenosti vedia, že sto ľudí, sto chutí. To, čo jednému sa zdá byť slané, si ďalší ešte prisolí. Aj preto máme na stoloch solničky, čo v zahraničí bežné nie je. V reštaurácii je dôležité, aby ľuďom chutilo. Lebo ak im nebude, tak už neprídu.“
Je to o zvyku
Martinčan Roman patrí k ľuďom, ktorí soľou nešetria.
„Niekedy sa prichytím pri tom, že si jedlo posolím aj bez toho, aby som ho ochutnal. Ak ja už na niečo poviem, že je slané, tak kolegovia pri obede vedia, že im chutiť nebude. Viem, že to nie je zdravé, snažím sa to obmedziť. Ale nejde mi to tak, ako by som chcel. Ak v reštauráciách bude jedlo menej slané a solničky ostanú na stole, tak ani nariadenia úradov nepomôžu. Z dlhodobého hľadiska to však určite nebude na škodu. Je to najmä o zvyku.“
Bude aj kontrola
Úrad bude svoje nariadenie aj kontrolovať. Odoberie príslušné vzorky potravín a laboratórne ich vyšetrí. Preverovať sa budú aj technické normy, či receptúry. V prípade nedodržania výnosu bude prevádzkovateľov spočiatku usmerňovať, pri opakovaných prehreškoch môžu na rad prísť aj pokuty za nedodržanie uloženého opatrenia.
