MARTIN. V Múzeu kultúry Čechov na Slovensku Slovenského národného múzea v Martine sa minulý štvrtok konala výstava České stopy v Turci. Vernisáž bola spojená s autorskou prezentáciou knihy Zlatý amonit, v ktorej dlhoročná pracovníčka niekdajšieho Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa Milada Horáková spomína na svoje pätnásťročné pôsobenie v tomto regióne. Pochádza z Moravy.
Správny kolektív drží spolu
„Ľudia, ktorých som tu spoznala boli tak veľmi zaujímaví, že som začala spisovať ich osudy. To isté som robila aj na Morave. Ale keďže nie všetky informácie sa pre päťdesiatimi rokmi mohli zverejniť, svoje zápisky som odložila do šuflíka a znova ich vytiahla až teraz,“ priblížila autorka knihy M. Horáková, ktorú Martin kedysi na prvý pohľad až tak neočaril. Jej srdce si získal neskôr.
Ako sama priznala, najviac jej utkveli v pamäti naše prírodné krásy.
„Veľmi sa mi páčila Gaderská dolina, Malá Fatra a nesmierne ma zaujal príbeh Attilovej hrobky v Košútoch, pretože sa domnievam, že Atilla tam bol skutočne pochovaný. Rada spomínam tiež na kolegov z múzea, s ktorými sme tvorili výborný kolektív a držali sme za každých okolností spolu,“ zaspomínala si spisovateľka.
Turiec a osobitne mesto Turčiansky Svätý Martin boli v druhej polovici 19. storočia centrom politického a kultúrneho života na Slovensku. Sídlili tu významné vedecké a kultúrne inštitúcie, a preto sa práve tu sústreďovali kontakty s predstaviteľmi českého politického, kultúrneho a vedeckého života.
Chodili tými istými ulicami ako my
Koncom 19. storočia prichádzali spoza rieky Moravy do Turca drobní podnikatelia a zamestnanci prvých priemyselných podnikov. Po vzniku Československej republiky prichádzali ďalší, aby zaujali miesta po maďarských predstaviteľoch štátnej správy, lekároch, učiteľoch, železničiaroch, úradníkoch a mnohých ďalších, spoluvytvárajúcich každodenný život v meste. Mnohí z nich tu našli svoje celoživotné pôsobisko a významne podporovali jeho kultúrne dianie. Mesto Martin i celý región Turiec dodnes ukrýva pamiatky na pôsobenie mnohých českých osobností i doklady česko – slovenskej kultúrnej vzájomnosti.
Výstava v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku návštevníkom približuje nedávnu históriu mesta i regiónu v českom kontexte, sprítomňuje existujúce stavby skutočnými ľuďmi, ktorí v nich žili, chodili tými istými ulicami ako my a pri tom plnili svoje poslanie.
Výstava spomína nielen známe mená ako Tomáš Garrigue a Alica Masarykovci či Jaroslav Vodrážka, ale z hĺbky histórie pripomína aj menej známe mená - „radcu“ Františka Mareša, Bohuša Šippicha, inžiniera Alberta Urbana, doktora Arnošta Dudka, staviteľov Jana Pacla i Eduarda Jančárika a mnohých iných.
Výstava České stopy v Turci bude v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku sprístupnená do 31. marca 2016.
