MARTIN. Súkromná zmenáreň v centre Martina funguje takmer devätnásť rokov. Za ten čas sa do nej zlodeji pokúsili podľa slov majiteľky vlámať asi päťkrát. Minulý týždeň však dlhoprstí chceli počas pracovného dňa kradnúť na pravé poludnie. V tom čase totiž majú v zmenárni obednú prestávku.
Pod lampou býva najväčšia tma
Napriek tomu, že s podobnými problémami sa už majiteľka zmenárne stretla, tentoraz ju drzosť zlodejov nepríjemne prekvapila.
„V jednom objekte so zmenárňou totiž funguje aj stánok s rýchlym občerstvením a tieto dve prevádzky od seba oddeľuje len sklenená stena. Ani to zlodejov neodradilo,“ krúti hlavou.
Navyše, celý deň chodí okolo veľké množstvo ľudí. Na poludnie je tak na rušnej ulici poriadny frmol.
„Možno si povedali, že pod svetlom býva najväčšia tma. To bolo prvé, čo mi napadlo, keď sme zistili, čo sa stalo.“
Zlodejom sa bez väčšieho poškodenia podarilo dostať cez dvoje zamknutých dverí až dnu za prepážku. Našťastie, vtedy pracovníčky stánku s rýchlym občerstvením spozorovali pohyb za sklenenou stenou a zlodejov vyplašili. Tí museli vziať nohy na plecia a nestihli tak napáchať veľké škody.
„Keď mi podobne absurdnú príhodu rozprávala moja kamarátka, tak som si povedala, že to ani nemôže byť pravda. Teraz už viem, že môže. Preto chcem všetkých upozorniť, aby v tomto smere nepodceňovali ani zdanlivo bezvýznamný detail a dávali si veľký pozor,“ apeluje podnikateľka.
Treba rozmýšľať ako zlodej
Podľa slov Miroslava Zakopala, majiteľa firmy Keys, veľa ľudí pri zabezpečovaní svojich nehnuteľností nezvolí správny postup. Neuvedomujú si, že nestačí mať len dobré dvere, ale aj zárubňu a zámku.
„Obrazne povedané, ak budete mať najdrahšie dvere na trhu a dáte do nich zámok za 1,50 eura, asi tušíte, ako sa k vám zlodej dostane,“ ponúka príklad.
Takisto treba komplexne vnímať aj ochrany celej budovy. Tu zas nič neochránia špičkové dvere na hlavnom vchode, keď je na zadnej stene drevené okno, ktoré sa dá vypáčiť za pár sekúnd obyčajným skrutkovačom. Tiež netreba nikomu požičiavať kľúče a ani ich nechávať hocikde voľne pohodené. V takýchto prípadoch ani nezistíte, že si niekto spravil odtlačok do plastelíny a potom si bez problémov dal vyrobiť kópiu vášho kľúča.
„Treba sa snažiť na celú vec pozerať ako zlodej. Vtedy najlepšie zistíte, koľko chýb robíte,“ radí.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že kvalitné dvere stoja minimálne 700 euro. Ak sú lacnejšie, niekde je chyba a označenie bezpečnostné je len marketingovým ťahom.
„Odporúčam kupovať overené a certifikované značky, ktoré sú dlhodobo etablované na trhu a majú servisné pracovisko v meste, kde človek býva.“
Kradli, lebo sa to dalo
Pre laika je zväčša ťažké rozoznať, či si kupuje dvere, ktoré naozaj spĺňajú všetko, čo mu v predajni nasľubujú. Miroslav Zakopal má i na takéto prípady svoj recept.
„Keď nám doma odišla práčka, tak som pred kúpou novej najskôr išiel zistiť do opravovne, ktoré značky či typy k nim najčastejšie zákazníci nosievajú a prečo. Verte, že mi tam veľmi pomohli. Takto nejako treba na to ísť,“ hovorí.
Veľa ľudí si myslí, že ak si kúpia bezpečnostné dvere, už nemusia zamykať a stačí ich len pribuchnúť. To je však veľký omyl.
„Ak nezamknete, zlodej si otvorí ešte rýchlejšie, ako keby mal zdolať staré ošarpané vráta. Bezpečnostné dvere sú totiž správne osadené, vyvážené, neškrípu a o nič nešuchajú. Zatvorené ich drží len jazýček, na ktorý v ideálnom prípade stačí kreditná karta.“
Zhovorčivého chlapíka sa jeho zákazníci často pýtajú, prečo vykradli práve ich, keď v okolí sú domy či prevádzky, kde by sa to lupičom určite oplatilo viac.
„Odpoviem vždy jednou vetou. Pretože u vás sa kradnúť dalo a u nich nie,“ uzavrel debatu Miroslav Zakopal.
