JURAJ STAHL, podnikateľ
Nechýba. Ja v Československu stále žijem. V Prahe, alebo kdekoľvek v Česku sa cítim ako doma. Rozdelenie Československa bola zbytočnosť, ale mnohí sme sa podľa toho zariadili. Sledujeme české filmy, čítame české knihy, chodíme na české divadlo. Aj priateľstvá stále trvajú. A hranice už tiež zmizli.
JÁN TOPERCER, ekológ
Nechýba. Ako k boľševickej Československej socialistickej republike či k sfašizovanej prvej Slovenskej republike, tak aj k prvej Československej republike si udržiavam nesentimentálny vzťah založený na historických faktoch. Tie mi hovoria, že síce v mnohom zlepšila aj postavenie obyvateľov "Země Slovenské", ale nielen pre slovenských autonomistov nebola práve vzorom štátnoprávneho usporiadania.
MIROSLAV BARTOŠ, výtvarník, spisovateľ
Vnímal som ju ako jedinečný štátny útvar dvoch komplementárnych kultúr, ktorý zhmotňoval túžby a nádeje dvoch blízkych národov, stal sa cenným dedičstvom po našich otcoch, preto je zrušenie štátneho sviatku 28. októbra prejavom politickej necitlivosti a hrubosti voči českým a najmä slovenským občanom. Vznikom SR sa predsa potvrdil historický zmysel jestvovania a význam Česko-slovenskej republiky, preto mal ostať jedným z najvýznamnejších dní Slovenska. Chýba. Asi tak, ako milovanej žene zrkadielko. Neraz si nevidíme vlastnú skutočnú tvár.
PETER CABADAJ, manažér kultúry
Na nostalgiu už dnes nie je ani čas, ani dôvod. Vo vtedajšom Československu som sa narodil a prežil 26 rokov života. Hoci ide o moju rodnú vlasť, nechýba mi. O to viac, že osobné vzťahy s českými priateľmi a tamojšou kultúrou intenzívne pokračujú a rozvíjajú sa k obojstrannej spokojnosti. Čo mi však chýba, to je záujem Slovákov o svoju históriu – naše mesto a jeho obyvateľov nevynímajúc. Napríklad už roky rokúce nám robí problém dôstojne si pripomenúť Martinskú deklaráciu z 30. októbra 1918.
MIROSLAV VALACH, hokejový rozhodca
Vznik Československej republiky bol veľmi dôležitým historický míľnikom tak pre Čechov ako aj pre Slovákov. Myslím si však, že v posledných rokoch jej existencie vďaka politike Prahy ťahalo Slovensko za kratší koniec. Príkladom bolo aj zrušenie zbrojárskej výroby a zlikvidovanie martinskej ZŤS-ky, a takisto úpadok mnohých podnikov na Slovensku. Aj preto začali Slováci viac túžiť po svojej samostatnosti. Keďže sa hovorieva, že história sa opakuje, nie je vylúčené, že by sa naše národy ešte niekedy v ďalekej budúcnosti spojili. Zatiaľ si ale myslím, že to vôbec nie je potrebné.
IGOR LIBO, stredoškolský pedagóg
V spoločnom štáte som prežil väčšinu svojho života. Manželku mám z Moravy a pár rokov som tam aj býval. Logicky teda nejakú nostalgiu na spoločný štát mám. Pokiaľ existovali klasické hranice nebol som nadšený z toho, že som musel zastaviť pred rampou a colník sa pýtal kde cestujem a čo a koho v aute veziem. Po vstupe do EÚ tento problém odpadol a už to neriešim. Práve naopak – teším sa na také to klasické hecovanie, keď sme napr. v športe úspešní a nebodaj Čechov porazíme. Verím, že tých príležitostí budem mať stále viac, lebo zatiaľ sú v tomto smere “na koni” členovia rodiny za riekou Moravou.
ZLATA HOLUBOVÁ, predsedníčka PD Gader Blatnica
Život ma naučil, že sa nemám trápiť nad tým, čo neovplyvním. Tiež to, že politika sa robí o nás bez nás. Akurát keď sledujem, ako v Čechách stíhajú politikov za korupciu ľutujem, že nie sme v spoločnom štáte.
