Prvú tretinu základnej časti máme za sebou. Pre mnohých odborníkov sú výsledky nášho mužstva prekvapením, málokto predpokladal, že sa bude držať v strede tabuľky. Čakali ste to aj vy?
– Do nového ročníka vstupovalo naše vedenie s cieľom ekonomicky stabilizovať klub a zachrániť v Martine najvyššiu súťaž. Kabína, teda tréneri i hráči, zas chcela funkcionárom uľahčiť vstup do sezóny tým, že priláka na tribúny čo najviac divákov a v každom zápase urobí všetko, čo bude v jej silách. Motivovali nás určite aj neprajníci, ktorí nás ani nevideli hrať a už nás posielali do baráže. Samozrejme, ani v tom najkrajšom sne som nečakal, že nám až tak perfektne vyjde vstup do sezóny. Výkony, ktoré sme doteraz podávali, nás však zaväzujú k tomu, aby sme si ich udržali čo najdlhšie a nesklamali predovšetkým tých, ktorí nám veria.
Čo sa podpísalo pod úspešný štart do sezóny?
– Veľmi nám pomohol Rasťo Špirko, v zápasoch strieľal rozhodujúce góly, mal pozitívny vplyv na kabínu, pomohol mladým hráčom ukázať smer, dodal im vieru v ich schopnosti a aj kus sebavedomia. No a netreba zabudnúť na Miša Dzubinu. Nebyť jeho skvelej formy, ktorá mu vyniesla až reprezentačný dres, tak asi by sme neboli tam, kde momentálne sme.
Martin bol na hrane prežitia, značné podlžnosti z predchádzajúcich sezón mu takmer zlomili väz. Veľa hráčov odišlo, tím sa prakticky skladal od začiatku a dá sa povedať, že aj za pochodu. Na čo ste pri výbere hráčov stavili?
– Klobúk dolu pred tým, čo sa tu počas leta urobilo. Veď je to vlastne zázrak, že sa v Turci hrá naďalej najvyššia hokejová súťaž. Vážme si to, lebo ono to naozaj mohlo dopadnúť aj ináč. Ale späť k vašej otázke. Dôležité bolo, že sme s vedením klubu na čele s pánom Murčekom a s kolegom Jankom Galambošom našli pri skladbe mužstva spoločnú reč a spoločnú filozofiu. Nedali sme na agentov, ktorí to s chválospevmi svojich klientov niekedy až príliš preháňajú, ale uprednostnili sme vlastné poznatky, veľa sme sa na hráčov pýtali, skúmali nielen ich herné, ale aj ľudské vlastnosti. Mnohí potrebovali dostať šancu a všetkých nás teší, že sa jej chytili. V Martine hráva momentálne až štrnásť odchovancov, čo je asi aj rekord ligy.
V hokeji sa často skloňuje slovo kolektív. Aký je ten váš?
– Atmosféra v tíme je priateľská, chalani si spolu rozumejú, držia pohromade. Všimol som si, že veľa času spolu strávia aj mimo ľadu. Zájdu si na kávu, hrajú rôzne hry. Jednoducho, žijú spolu a to sa potom odzrkadľuje aj v zápasoch. Ak jeden spraví chybu, tak sa mu druhý snaží pomôcť ju napraviť. Je to ako v živote. Ak si ľudia rozumejú, tak potom aj ľahšie zvládajú i rôzne krízové situácie.
Každý kolektív má svojich vodcov, koho vy za nich vo svojom tíme považujete?
– Je prirodzené, že sú to predovšetkým starší hráči s väčšími skúsenosťami. O Rasťovi Špirkovi som už hovoril, veľmi nám pomohol. Teší ma, že lídersku pozíciu a aj kapitánsku úlohu veľmi dobre zvláda Tibor Varga, ktorý sa ukazuje byť správnym chlapom na správnom mieste. Ale veľkú robotu odvádzajú aj Jano Tabaček, Honza Dlouhý, Michal Kokavec, či Tomáš Pokrivčák. Mladí sa majú od koho učiť, má im kto poradiť a usmerniť. Pre trénerov je to veľké plus, takíto borci sú našou predĺženou rukou.
Aké sú prednosti vášho mužstva?
– Neustály pohyb, veľa korčuľovania, dravosť, kreativita, priebojnosť, bojovnosť. Týmito vlastnosťami sa nám doposiaľ darilo kompenzovať aj určité technické, taktické, či herné nedostatky.
Museli ste zvyšovať hlas?
- Ale áno, niekedy aj týmto spôsobom treba mužstvo nabudiť. Ak nerobí to, na čom sme sa dohodli, ak vybočí z herného systému, ak stratí, napríklad, koncentráciu.
Domáca úspešná séria, hoci naposledy nám ju pretrhol Zvolen, vzbudzovala rešpekt...
– O Martine sa traduje, že vie byť pred vlastným publikom silný a som rád, že to aj doteraz platilo. Určite nám pomáhajú diváci, chodí ich na hokej stále viac a viac. Pre hráčov je to veľká motivácia. Do všetkého idú naplno, nechcú oklamať žiadny súboj. V kabíne si vždy povieme, že prehrať síce môžeme, niekto predsa musí vždy prehrať, ale všetko, čo je v nás musíme odovzdať v prospech úspechu mužstva, aby sme nesklamali našich verných fanúšikov, ktorí nás prišli povzbudiť.
Vonku to asi nie je až také ideálne...
- Áno, ale treba brať do úvahy aj silu súperov. Aj ich ženú dopredu diváci, hrajú nátlakovo. Vtedy sa pritrafí chyba, prídu góly. Mladší hráči sa zľaknú, zneistia, nohy prestanú poslúchať. My keď dostaneme zlepené góly, pustíme súpera do vedenia, tak potom máme problém zameškané dobiehať. Ale taký je šport, hra a ani výsledky sa nedajú nalinkovať.
O brankárovi sme sa už bavili, ako ste spokojný s obranou?
– Má svoju kvalitu i silu. Popri Tabačkovi narastajú krídla Matejkovi, vedľa Douhého sa k vyrovnaným výkonom dopracoval mladý Dvořák. Dobre sa ukazujú Bačík i Jáchym, svoje si odvedie Trávniček, poctivú robotu odvádza univerzál Rusina. Samozrejme, nie vždy je všetko stopercentné, stále je tu priestor na zlepšenie.
Čo útok?
- Produktivitou nás ťahá prvá formácia, Špirka dobre nahradil Skladaný, Tibor Varga patrí k najproduktívnejším hráčom ligy. Surovka, do tejto sezóny prvoligový hráč, dáva o sebe vedieť, mnohí sa pýtajú, kde sme ho našli. Chytil sa Kokavec a aj Pokrivčák, myslím, že sa im darí reštartovať svoju kariéru. Obaja odvedú kus roboty, aj tej čiernej, pre mužstvo.
Pochvalu si zaslúžia i ďalší chlapci, ktorých zdobí agresivita, korčuľovanie, hra telom. Navyše, sem tam pridajú aj nejaký ten gólik do súperovej siete. Aj tu ale platí, že nie je všetko stopercentné. Zahadzujeme veľa šancí, niekedy volíme zložité prihrávky, špekulujeme, alebo zbrklo zakončujeme.
Bude treba tento tím doplniť?
- Bol by som najradšej, keby nebolo treba, aby sme minimálne šliapali tak ako doteraz. Ponúk máme veľa, nie je hádam deň, keby nám niekto nevolal.
Časom sa zmeny nedajú vylúčiť, ale keď k nim aj dôjde, tak musia byť pre kolektív prospešné.
Aká je Tipsport liga?
- Určite vyrovnanejšia než vlani. Aj my sme sa presvedčili, že môžeme zdolať každého, ale aj s každým prehrať. A platí to všeobecne. Pre súťaž je to len dobré, všetko je otvorené, stále je a bude o čo hrať.
Keď pozeráte na tabuľku, tak vás viac zaujíma situácia na čele, alebo skôr na to, čo sa deje za nami?
– Takto sa na to nepozerám. My sa predovšetkým musíme starať sami o seba. Viete, po sérii úspešných výsledkov nás mnohí tľapkajú po ramenách a radi by nás videli na medailových priečkach, no my musíme ostať hlavou na zemi. Pokora, skromnosť, poctivá a tvrdá robota je stále to, na čom musíme stavať. Zatiaľ sme len na začiatku našej cesty, a dobre vieme, že jedna lastovička leto nerobí...
Cieľom naďalej ostáva záchrana?
- Tento cieľ máme stále na očiach. Momentálne sme na peknom šiestom mieste, ale je to len čiastkový výsledok. Pred nami sú ešte dve tretiny súťaže, množstvo zápasov. Zrejme sa nevyhneme ani ťažším chvíľam, preto musíme byť na ne pripravení.
Liga sa láme na konci decembra, začiatkom januára, ale dá sa očakávať, že o postupujúcich do play off a tom, kto spadne do baráže, sa rozhodne až v posledných kolách.
Na záver trošku z iného súdka. Už ste si stihli pozrieť mesto a okolie?
- Neprišiel som do neznámeho prostredia, veď mi tu hrával syn a chodili sme za ním. Je tu prekrásna príroda. S manželkou sme si spravili vychádzku k Šútovským vodopádom, jedli sme na chate pod Chlebom, spoznávali Turčianske Teplice. Mám tu mnoho priateľov, môžem povedať, že som spokojný.
