ALEXANDER LILGE, poslanec MsZ v Martine
- Keď padne reč na voľby, hneď sa mi vybaví niekoľko rýmujúcich sa aforizmov Janka Jesenského – večná pravda, ktoré sú v mnohom aktuálne aj v súčasnosti, a ktoré väčšina čitateľov akiste pozná. Ak by som mal čerpať z jeho bohatých skúseností a odporúčať občanovi koho voliť, tak by to musel byť politický subjekt, ktorý dôstojne reprezentujú seriózni, osvedčení, skúsení politici, odborne zdatní a schopní plniť predvolebné sľuby. Som ale presvedčený, že väčšina voličov nepotrebuje odporúčania, lebo už má vybraného svojho favorita a vie aj kvalifikovane odôvodniť svoje rozhodnutie.
JURAJ STAHL, podnikateľ
- Nuž asi každý, kto sa potrebuje presadiť cez politickú stranu, mal v minulosti problém sa presadiť bežným spôsobom. Ľudí, ktorých poznám, ktorí by vedeli vykonávať poslanecký mandát tak, ako si to väčšinou predstavujeme, by sa s politickou stranou asi nikdy nezaplietli. Nemám dôveru v súčasný parlamentný systém, ľudí, ktorí sa v parlamente objavujú, ktorí sa pretŕčajú na bilbordoch.
JÁN TOPERCER, ekológ
Napríklad nášho veľkého rodáka Jonáša Záborského. Nech si páni politici zase prečítajú jeho Dva dni v Chujave, porozhliadnu sa lepšie z okien svojich sekretariátikov, vilôčok a meďáčikov a odpovedia na dve otázky. Prvá: prečo tu napriek všetkým tým novým slobodným, demokratickým a európanským (euro-panským?) kulisám žijeme stále v rovnakej Chujave? Druhá: keď už teda tá osudová Chujava, čo konkrétne spravia, aby sme nežili stále len ten chujavský deň škaredý, ale konečne už ten druhý? Poznámka: pod „my" myslím väčšinu občanov-nestraníkov, nie pár vysoko(ne)postavených starých ujov.
MIROSLAV BARTOŠ, výtvarník, spisovateľ
Ľudí s vysokým odborným a morálnym kreditom, nestraníkov, takých, ktorí už pre slovenskú spoločnosť niečo dobré, prínosné, objavné, hodnotné urobil. Takých, ktorí vedia, kam sa uberá vedecký a spoločenský vývoj a ako sa na zmeny treba pripraviť. Odvážnych, otvorených a počúvajúcich hlasy múdrych ľudí. Takých, ktorí počas vládnutia vrátia Slovensku poľnohospodársku a potravinovú sebestačnosť, zlikvidujú korupciu, zavedú do života efektívne mechanizmy riadenia, najnovšie vývojové programy (nielen automobilky), a najmä, vnesú do občianskeho života pokoj, pocit bezpečia a vytýčia zmysluplnú štátnu rozvojovú víziu. Iste takých máme, ale ako ich získať, aby vymenili tých doterajších?
PETER CABADAJ, manažér kultúry
Neodporučil by som im nikoho, pretože nepoznám človeka, ktorý ocení takéto gesto. Ľudia z môjho okruhu sa totiž vyznačujú tým, že pri pomyslení na akúkoľvek tragédiu, spojenú s menoslovom na kandidačnej listine, sa v nich ozýva človek. Na druhej strane pri pomyslení, že by to mohli zmeniť vlastnými návrhmi, sa „ksichtia“, že ho nepočujú...
MIROSLAV VALACH, hokejový rozhodca
Nemyslím si, že je až také podstatné, koho má strana na kandidačnej listine. Omnoho podstatnejšie je ich volebný program, ktorý je vo veľkej miere len o samých predvolebných sľuboch. Silná strana, ktorá má priniesť lepší život pre obyvateľov Slovenska, musí aj sama vedieť, s akým tímom ľudí ho chce a vie naplniť.
IGOR LIBO, stredoškolský pedagóg
Bude to znieť v kontexte našej politickej scény možno ironicky, ale v prvom rade by to mal byť človek so všeobecným rozhľadom, uznávaný vo svojom profesijnom odbore a tiež človek ľudsky dobrý, empatický. Takého však vo svete politiky asi nenájdeme. Poznám veľa ľudí, ktorí moje kritériá spĺňajú, no do politiky nepôjdu. Viem aj o takých, ktorí pred vstupom do politiky moje kritériá spĺňali, ale získaná moc ich nadobro zmenila v tom negatívnom zmysle slova. Preto som čím ďalej skeptickejší a nečudujem sa tým, ktorí hovoria že je úplne jedno, kto je na kandidátkach – všetci sú rovnakí...
PETER LISOŇ, prednosta žst. Vrútky
Teoreticky by mali kandidovať ľudia, ktorým ide skutočne o verejné blaho a nie o vlastné záujmy. Ale to sme v úvahe zašli až niekam do Potemkinovej dediny. Keď sa teda vrátime späť do slovenskej reality, tak na túto otázku si nedovolím zodpovedne odpovedať.
