Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Jarmoku sme dali zbohom pred piatimi rokmi, teraz letia hody

Pôvodný jarmok v Martine vystriedali hody. Podľa primátora mesta, bol jarmok plný ázijského tovaru, navyše stratový a vznikal iba neporiadok. Hody preto zameral viac na remeslá. Stánky a program sa tiež sústreďujú výlučne na jednom mieste a nie sú rozťaha

Súčasťou martinského jarmoku boli kedysi aj kolotoče.Súčasťou martinského jarmoku boli kedysi aj kolotoče. (Zdroj: ARCHÍV MY)

né po niekoľkých uliciach.

MARTIN. Minulý piatok začal na Divadelnom námestí v Martine tohtoročný program Svätomartinských hodov. Okrem množstva stánkov s remeselným tovarom a typického občerstvenia, viacerých návštevníkov opäť potešil zaujímavý hudobný program a príchod svätého Martina na bielom koni. Ten sa prešiel celým námestím a na javisku odovzdal tradičné symboly hodov vedeniu mesta. Podujatie určite spestrilo vystúpenie šermiarov, folkloristov, ale najmä mini koncert skupiny Arzén a Vidiek.

Skryť Vypnúť reklamu

Bez ekonomického efektu

Tradícia Svätomartinských hodov siaha do obdobia spred piatich rokov, kedy martinský primátor Andrej Hrnčiar zrušil pôvodný jarmok, ktorý sa každoročne konal v septembri.

„Celý jarmok sa niesol v duchu predaja ázijského a čínskeho tovaru, nožov i rôznych zbraní a s kultúrou nemal nič spoločné. Po jeho skončení bol po celom meste neporiadok, zvratky, porozlievaný burčiak a podujatie neprinášalo žiadny ekonomický efekt,“ vymenoval dôvody zrušenia jarmoku primátor. Ako ďalej dodáva, hoci sa od predajcov vyberali poplatky za stánky, náklady na upratovanie mesta a kultúrny program boli oveľa vyššie, čiže celý jarmok bol skôr stratový. Primátor sa teda rozhodol pôvodný jarmok zrušiť a namiesto neho organizovať v novembri Svätomartinské hody.

Skryť Vypnúť reklamu

„Keďže patrónom mesta je svätý Martin a aj ceny osobnostiam mesta udeľujeme práve v týždni, keď je toto meno v kalendári, konajú sa vtedy i Svätomartinské hody, aby malo podujatie väčšiu vážnosť. Chceli sme dať priestor predovšetkým tradíciám, remeselnej i ľudovej výrobe či typickým slovenským jedlám,“ objasňuje Andrej Hrnčiar, podľa ktorého sa s miestnymi hodmi stotožnili aj Martinčania.

„Kým na prvom ročníku sme tu mali pár stánkov, dnes sa ich počet blíži k stovke. Mesto je v tieto dni plné, ľudia sa stretnú, hodujú a zabávajú sa spolu,“ zmieňuje sa primátor. Aj novembrový dátum konania akcie má podľa neho svoje výhody.

„Martinčania môžu v septembri navštíviť jarmoky v okolitých obciach, vtedy je ich veľa. Ale v novembri sme s takýmto podujatím jediný v Turci,“ podotkol A. Hrnčiar.

Skryť Vypnúť reklamu

Presun jarmoku do Amfika

Veľkým zástancom pôvodného septembrového jarmoku je však kandidát na primátora z ostatných komunálnych volieb Pavol Zemko. Obnovenie tejto tradície bolo dokonca jedným z bodov jeho volebného programu.

„Jarmok ľudia vnímali ako silnú tradíciu v Martine a tradičný bol tiež jeho názov, takže neviem, prečo sa menil. Páči sa mi, ako jarmok znovu obnovili v Kláštore pod Znievom. Bola tam dobrá účasť a rozhodne to nebolo o lacnom textile. Aj náš martinský sa mohol viac zamerať na tradície, folklór, remeslá a kultúrno-spoločenské akcie. Ale Svätomartinské hody sú tiež fajn, v podstate každá aktivita, ktorá sa koná v meste a pre ľudí je dobrá,“ zareagoval Pavol Zemko. Aj on si uvedomuje problémy s upratovaním po tomto podujatí a tak ponúka riešenie.

„Na jarmok sa mohol vyčleniť iný priestor, ako napríklad Amfiteáter, ktorý je dokonca ohraničený a nie je ďaleko od centra. Je nepísanou tradíciou, že jarmoky sa konajú v septembri. V novembri je predsa len chladno, večer sa nedá dobre vychutnať program či posedieť si vonku. Veď Martinský jarmok sa vždy konal týždeň pred mošovským. Treba si brať príklad z Mošoviec. Tí nikdy nemenili názov a z akcie spravili silnú udalosť,“ vysvetľuje P. Zemko.

Nové nápady sú vždy vítané

Je pravdou, že Mošovský jarmok je medzi turčianskymi podujatiami dlhoročnou jednotkou, kde sa vždy zíde celý región. Túto tradíciu založil pred 21 rokmi bývalý starosta a jeden zo zakladateľov jarmoku Ján Žirko. Ten nám prezradil, v čom tkvie úspech vyhľadávanej akcie.

„V prvom rade je za tým maximálna ochota bývalých spolupracovníkov a pohostinnosť ľudí. Chceli sme nadviazať na remeselné jarmoky a ukázať, že aj my vieme nadviazať na tradície. Začali sme to robiť zo srdca a nezištne. U nás sa tiež vždy stretli bývalí spolužiaci z mošovskej poľnohospodárskej školy,“ hovorí Ján Žirko a dodáva, že k ľudovým stánkarom sa postupne pridali poľnohospodári, ktorí predávali rôzne mäsové dobroty, neskôr sa zapojili aj miestni poľovníci s ich výborným guľášom z diviny a pribudla i ponuka burčiakov.

„Úspech rovnako zaznamenali aj rôzne súťaže pre ľudí, pútavý kultúrny program či výstava chovateľstva a záhradkárstva. Mošovský jarmok si už dlho drží svoju kvalitu a úroveň, ale už by sa patrilo rozšíriť ponuku o nové nápady,“ uzatvára bývalý starosta Mošoviec.

JARMOK VERZUS HODY

O rozdieloch medzi jarmokom a hodmi nám porozprávala Daša Ferklová - etnografka Slovenského národného múzea v Martine.

"Živým zdrojom podnetov pre vývoj domácej výroby a remesiel boli kedysi aj pravidelné trhy a zvlášť výročné výkladné a dobytčie jarmoky. Výrobcovia tu mohli porovnávať svoje výrobky s produktami ostatných, dochádzalo k vzájomnej výmene skúseností, ovplyvňovaniu technického vývoja remesla, ale i vonkajšieho vzhľadu výrobkov. Výročné výkladné jarmoky sa organizovali viackrát do roka a trvali deň alebo viac dní. Ich organizácia sa riadila presnými normami (stanovený čas predaja, výška poplatkov, vymedzenie povolených druhov predávaného tovaru, zoradenie predávajúcich, predpisy o mierach, cenách, váhach....).

Koncom 19. storočia stratili jarmoky svoj ekonomický význam a stali sa regionálnou záležitosťou najbližšieho okolia.

Hody (hostina, odpust) boli tradičnou slávnosťou spojenou s hostinou na počesť výročia vysviacky kostola alebo na deň jeho patróna. Boli sviatkom, ktorým sa v jesennom období završoval hospodársky cyklus roľníkovej práce. Jednotlivé domácnosti sa na hody pripravovali (pieklo sa, varilo, rodina sa schádzala) a na záver hodového dňa bývala tancovačka. Dnes je to príležitosť na stretnutie rodiny a príbuzných. Akousi povinnosťou tých z rodiny, čo nebývajú v danej lokalite, je prísť na hody."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 029
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 951
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 862
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 145
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 698
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 612
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 466
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 365
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 363
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 222
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vo Vrútkach stihli otestovať za víkend 2069 ľudí. Štyria z nich mali pozitívny test na covid-19.

Miera pozitivity v meste Martin za víkend je 0,46%. Ide však len o výsledky dočasných (víkendových) odberových miest. Do súhrnu sa ešte započítajú výsledky z mobilných odberových miest a PCR testov.

9 h
Viliam Sokolík sa narodil vo Vrútkach.

Narodil sa vo Vrútkach, dlhé roky pracoval v Matici slovenskej, kde bol vedúcim oddelenia fotodokumentačných zbierok v jej literárnom archíve.

13 h
Mužstvo sa formuje.Náročný program ukáže či ho ešte treba doplniť.

Po doplnení štyrmi novými bekmi získala martinská obrana potrebnú dávku skúseností i zdravej agresivity. Káder môže vedenie klubu posilňovať do 15. februára.

15 h
Ján Danko, primátor Martina počas testovania na Kolónii Hviezda.

Primátor Martina Ján Danko ocenil spolupatričnosť a ľudskosť všetkých, ktorí sa na testovaní podieľali. Aj preto bolo úspešné.

18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

13 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

17 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Už ste čítali?