Nové správy spod Strečna - prieskum nestabilného brala má byť hotový koncom roka, so sanáciou nad hlavným cestným ťahom medzi Žilinou a Martinom chcú začať v marci.
MARTIN. Práce na inžiniersko-geologickom prieskume skalného masívu pod hradom Strečno si bol dnes prekontrolovať minister životného prostredie SR Peter Žigo. Hotové majú byť do konca roka.
"Dva nové dilatometre nám merajú aktuálny stav skalného brala, či sa odchyľuje alebo neodchyľuje. Takže máme už informácie online, predtým sa to robilo fyzickým pozretím. Budeme robiť aj laserové merania z druhého brehu Váhu. Na základe týchto meraní budeme vedieť vypracovať správu inžinierskeho-geologického postupu a budeme vedieť nastaviť aj postup sanácie. Teda budeme vedieť, čo tu je, koľko tu toho je, čo hrozí a budeme vedieť postup, ako zabrániť prípadným škodám, prípadnému odtrhnutiu časti brala," povedal dnes popoludní pre agentúru SITA na brífingu pod hradom Strečno minister životného prostredia Peter Žiga. So sanáciou brala nad hlavným cestným ťahom medzi Žilinou a Martinom chcú začať v marci budúceho roka.
"Máme navrhnutých niekoľko možností riešenia v rámci sanácie - od odstránenia náletových drevín, ktoré vytvárajú problém v tom skalnom brale, pretože rozťahujú skaly medzi sebou cez kotvenia, cez mikropilóty či natiahnutie sietí. Uvidíme ako dopadne inžiniersko-geologický prieskum. A, samozrejme, máme tu riešenie aj pre tých, ktorí tu cestujú, denne tu prejde až 30-tisíc áut. A jedno z riešení, aby sme nemuseli odstavovať dopravu, je výstavba galérie," potvrdil už známu možnosť riešenia ochrany frekventovanej cesty Žiga.
Pravidelne sa pohyb skalného brala pod Strečnianskym hradom meria od roku 1996, pričom prvé väčšie anomálie sa zachytili v roku 2011, vlani sa už diletácia pohla o štyri milimetre. Odborníci potvrdili, že pri takomto skalnom brale je to už dosť veľa. Na hrozbu uvoľnenia skalného previsu a jeho pád na jednu z najfrekventovanejších ciest na Slovensku upozornili začiatkom leta geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Odklon skalného previsu od hradného brala meria ústav štyrikrát ročne. Posledné merania naznačujú výrazný posun trhliny.
"Výsledky meraní ukazujú na vážny stav, pretože hrozí odtrhnutie skalného previsu veľkých rozmerov a jeho zrútenie na frekventovanú komunikáciu pod skalným bralom. V posledných dvoch rokoch sa otváranie poruchy zrýchlilo. Skalný previs sa odkláňa od hradného brala a pozvoľne klesá," uviedla v júni Alena Klukanová zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Pre nestabilné bralo Okresný úrad v Žiline zriadil koncom júna krízový štáb. Letecký prieskum odhalil rozsiahlu eróziu. Narušené sú celkovo štyri skalné bloky. Vláda vyčlenila na ich sanáciu takmer milión eur.
Ako uvádza agentúra SITA, zatiaľ posledná sanácia skalného masívu a uskutočnila pred zhruba tridsiatimi rokmi. Odvtedy obnažené horniny na skalnej stene zvetrávali a uvoľňovali sa. V skalnom masíve sa podľa správy ministerstva životného prostredia nachádzajú aj ďalšie pukliny ako aj priečne systémy puklín, ktoré sú príčinou lokálnych skalných zosuvov a vypadávania skalných úlomkov.
"Stav hornín v stene pod hradom možno definovať ako veľmi nepriaznivý a nebezpečný, a to nielen pre premávku na ceste I/18, ktorou denne prejde 28 000 až 30 000 vozidiel, keďže previsy a bloky s kubatúrou stoviek metrov kubických sa môžu neočakávane odtrhnúť a zosunúť, ale stačí aj menší skalný úlomok, ktorý po uvoľnení môže zraniť alebo usmrtiť človeka," píše sa v správe ministerstva.
