tí.
MARTIN. Do celoslovenského štrajku učiteľov sa zapojili aj tri martinské školy. Minulý štvrtok tak svoje brány pre žiakov neotvorila Základná škola (ZŠ) na Ulici Aurela Stodolu, ZŠ s materskou školou na Hurbanovej ulici a ZŠ na Priehradnej ulici, kde však škôlka fungovala.
Ich pedagógovia sa pripojili k protestnému podujatiu Deň zdravia - Učiteľská kvapka krvi.
Zaostávame za zahraničím
Učitelia tak išli hromadne darovať krv alebo absolvovali lekárske prehliadky.
„Chceli sme tiež podporiť túto iniciatívu, pretože v školstve stále existuje veľa pretrvávajúcich problémov a práca učiteľov nie je docenená. Mnoho pedagógov pracuje za plat, ktorý nie je ďaleko od minimálnej mzdy, a to je naozaj pod úroveň a zlá vizitka všetkých našich doterajších vlád,“ vyjadril sa Pavol Chovaňák riaditeľ ZŠ s MŠ na Hurbanovej ulici.
V tejto škole sa do štrajku zapojili všetci pedagógovia.
„Už bolo načase urobiť takéto gesto, hoci najviac na to doplatili rodičia žiakov. Ale musíme dať najavo, že problém školstva treba riešiť, lebo je finančne poddimenzované a vybavením zaostáva za školstvom v zahraničí,“ doplnil riaditeľ Chovaňák.
Zo stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského kraja sa do štrajku nezapojila žiadna z nich.
Na Gymnáziu Jozefa Lettricha v Martine však svoju spolupatričnosť protestujúcim učiteľom vyjadrili tak, že si na odev pripli symbolické logo.
Túto iniciatívu vymyslela pedagogička Benita Tomagová.
„Výzva zapojiť sa do protestu prišla dosť neskoro a nechceli sme zo dňa na deň zatvoriť školu bez toho, aby sme o tom v predstihu informovali verejnosť. Preto sme sa rozhodli, že vo štvrtok pracovať budeme, ale na znak podpory kolegov si pripneme aspoň logo. Uvedomujeme si, že situácia v školstve nie je dobrá a kompetentní by ju mali určite riešiť,“ vykreslila B. Tomagová učiteľka matematiky a informatiky.
Neskoro podaná informácia
Z celodenného protestu pedagógov ale rozhodne nemali radosť rodičia žiakov a škôlkarov. Poväčšine sa hnevali, že sa informáciu o zatvorení školy dozvedeli na poslednú chvíľu.
„Nikto nám nič dopredu neoznámil. Deň pred štrajkom som išla pre sedemročnú dcéru do družiny a jedna z mamičiek mi to povedala. Potom som si všimla oznam na dverách. Ešteže máme starých rodičov, inak neviem, kde by som dcéru nechala. Aj keby som s ňou chcela ostať doma, nemala som čas to ani oznámiť svojmu zamestnávateľovi. Aspoňže škôlka bola otvorená, pretože nám do nej chodí mladší syn,“ hnevala sa 36-ročná Zuzana z Priekopy, ktorej dieťa navštevuje ZŠ na Priehradnej ulici.
Rozhorčená bola aj 38-ročná Petra, mamička piataka zo ZŠ Aurela Stodolu.
„Štrajk učiteľov mi poriadne nabúral plány. Syn musel ostať sám doma, pretože jedna starká býva od nás ďaleko a druhá ešte chodí do roboty. On bol z toho samozrejme šťastný, lebo sa nemusel učiť a celý dom mal pre seba. Protest sám o sebe by mi neprekážal, len nás mohli skôr informovať, aby sme si vedeli zariadiť, kam dáme deti,“ krútila hlavou Martinčanka.
Chcú zvýšiť platy
Štrajk iniciovala Slovenská komora učiteľov. Tá požaduje zvýšenie tarifných platov učiteľov o 140 eur od 1. januára 2016 a o 90 eur od 1. januára 2017. Ďalej žiadajú navýšenie rozpočtov príslušných ministerstiev o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl a opätovné zavedenie možnosti získavať kredity.
Základnú myšlienku protestu podporuje aj minister školstva Juraj Draxler, podľa ktorého je dôležité, aby do slovenského školstva išlo viac financií. Za kľúčový moment označil marcové voľby a zostavovanie programového vyhlásenia vlády. V tomto dokumente sa musí podľa Draxlera odraziť základná politická garancia, že do školstva pôjde v nasledujúcom období viac financií.
