Úspešná martinská podnikateľka a rómska koordinátorka Zdenka Lacková štyri roky statočne vzdorovala zákernej chorobe. Nevyspytateľný osud to však zariadil tak, že niekoľko dní pred svojimi 65 narodeninami, ktoré by bola oslávila minulý piatok, nerovný súboj prehrala.
„O svojej chorobe veľmi nehovorila a už vôbec sa nikomu nesťažovala. Aj v takejto situácii myslela skôr na druhých ako na seba,“ hovorí jej neter Andrea Gábrišová.
Tak by si to priala
Posledné týždne trávila so svojimi najbližšími v domácej opatere. Starali sa o ňu predovšetkým jej deti, manžel, ale tiež sestry Eva s Blaženou a dve rodinné známe Ota a Božena. „Nikto neriešil, že treba prísť. Všetci pomáhali, akoby automaticky bez výhovoriek,“ pokračuje neter.
Zdenka Lacková bola najstaršia z dvanástich detí. Svojím pevným charakterom a ľudským prístupom si vedela nakloniť ľudí na svoju stranu.
„Mala prirodzenú autoritu, ktorú si získala svojimi činmi,“ pripomína členka rodiny.
Veľmi emotívne boli i posledné dni jej života. Keď to najviac potrebovala, súdržná rodina stála pri nej, tak ako vždy ona stála pri svojich príbuzných.
„Nezabudnem, ako pri nej boli deti, manžel a sestry až do konca, keď poslednýkrát vydýchla. Bolo to smutné, no zároveň krásne. Tak by si to krstná určite priala a aj si to tak zaslúžila,“ presvedčivo tvrdí.
Len nech neodíde
Aj rozlúčka Zdenky Lackovej, na ktorej sa zúčastnilo množstvo ľudí, bola dôstojná. Na konci pristúpili k truhle s jej telom chlapi z rodiny a vlastnoručne ju odniesli.
„Bolo to pre nás veľmi silné a emotívne. Takisto obdivujem jej deti a manžela, ako všetko zvládajú. Tá sila z krstnej akoby prešla na nich,“ vystrúhala príbuzným poklonu Andrea Gábrišová.
Veľmi hrdý na to, že sa mohol stať súčasťou jej rodiny, je aj Ján Barta, ktorý mal tú česť predniesť na pohrebe smútočnú reč.
„Do Zdenkinho srdca by sa zmestil celý svet. Bola láskavá, vždy plná energie a kde ostatní unavení končili, ona len začínala. Viedla zmysluplný a čestný život oslavujúci rodinu a pomoc ľuďom bez rozdielu. Akú hlbokú stopu vedela v ľuďoch zanechať, asi najlepšie vystihuje veta jej manžela Dušana, ktorý so slzami v očiach prosil: „Spravím čokoľvek, len nech mi neodíde,“ zaspomínal rodinný priateľ. Potom doplnil, že aj v posledných týždňoch, keď už musela bojovať o vlastný život, organizovala finančnú zbierku pre akciu Darovaný život.
Jeho slová podčiarkuje aj Peter Vons. Okrem priateľstva ich so Zdenkou Lackovou spájali i veľmi blízke názory a pohľady na dianie okolo nás.
„Učila nás, ako žiť a byť užitočnými pre druhých. Obdivoval som jej vnútornú silu. Musela bojovať so zákernou chorobou, no napriek tomu sa púšťala do vecí, na ktoré by si netrúfol ani človek v stopercentnej kondícii. Možno ani netušila, koľkých ľudí svojím prístupom inšpirovala. Ja som do tej skupiny patril a hrdo sa k tomu hlásim,“ nechal sa počuť mestský poslanec.
Kráčala po správnej ceste
Zdenka Lacková za svoj úspech v podnikaní vďačí poctivej robote. Najskôr pracovala ako pomocná kuchárka v základnej škole. Tesne po revolúcii sa rozhodla ísť vlastnou cestou. Jej manžel v ich štvorizbovom byte prerobil špajzu, aby tam v dvoch teplovzdušných rúrach mohla piecť koláče.
Už po roku sa uchytila tak, že aj s pomocou financií, ktoré manžel ako strojár zarobil v Líbyi, otvorila prvú súkromnú pekáreň v Martine. Tá úspešne funguje dodnes a okrem turčianskych predajní zásobuje obchody takmer v celom stredoslovenskom regióne.
Zdenka Lacková dlhé roky pomáhala rómskej komunite v Martine. Podávala pomocnú ruku pri riešení bytovej otázky, komunikácii s úradmi, ako podnikateľka sponzorovala detské domovy. Bola zástupkyňou Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v stredoslovenskom regióne a tiež konzultantkou pre rómske komunity v rámci Lokálneho partnerstva sociálnej inklúzie Turiec. Angažovala sa i v občianskom združení Srdce. Získala ocenenie v súvislosti s vyhlasovaním ceny Dar roka 1997 tiež Ďakovný list od prezidenta SČK a roku 2004 bola finalistkou ankety Najúspešnejšia podnikateľka v SR.
