ičil reálny socializmus a preto sa v roku 1970 rozhodol pokračovať v zápase o lepšiu budúcnosť Slovenska v zahraničí.
VRÚTKY. Alexander Korda sa narodil 25. novembra 1943 v rodine vrútockého rodáka, majora Alexandra Kordu, jedného z vedúcich postáv SNP. Jeho matka Helena stála po otcovom boku počas celého povstania. Zvlášť krušné chvíle zažili počas bojov o Pliešovce. Otca zajali na Starých Horách a fašisti ho transportovali do zajateckého tábora v Nemecku. Po roku 1945 pôsobil ako plukovník vo funkcii zástupcu veliteľa Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. V máji 1949 si videl 5-ročný Šaňko svojho otca naposledy. Pre údajné kontakty s protikomunistickým hnutím ho zatkli, obvinili z velezrady a špionáže a navrhli trest smrti. Napokon plukovníka A. Kordu odsúdili na doživotie. V roku 1950 sa vo väzení ocitla aj Šaňova mamička. Odsúdili ju na 14 rokov. Malý Alexander potom celých desať rokov vyrastal bez rodičov.
S mimoriadnou starostlivosťou sa mu venovali starí rodičia Kordovi vo Vrútkach.
Šankovi spolu so starou mamou jediný krát umožnili návštevu mamičky vo väzení v Mladej Boleslavi. Potom ju preložili do väzenskej nemocnice na Pankráci v Prahe, kde sa stretla so sestrou Zdenkou Schelingovou. V Ruzyni strávila celé štyri mesiace na samotke. V roku 1958 sa jej list manželovi vrátil so strohým oznámením, že adresát zomrel v brnenskej väzenskej nemocnici vo veku 51 rokov. Po 10 rokoch neľudského utrpenia Helenu prepustili z väzenia 9.mája 1960, vďaka všeobecnej amnestii.
Zanietený rádioamatér
Mladý Alexander si svoju matku, od ktorej ho odlúčil násilný režim, keď mal len šesť rokov, takmer nespoznal. Z malého chlapca bol už 17-ročný mládenec, k matke si musel vytvárať nový vzťah. Do niekdajšieho rodného prostredia sa vrátiť nemohli, lebo vládna moc všetko skonfiškovala. Prenajali si teda izbičku v Martine. Šaňo po komplikovanom prijatí na Priemyselnú školu strojnícku s úspechom zmaturoval. Hoci bol prijatý na strojnícku fakultu v Bratislave, týždeň pred začiatkom štúdia bol na zásah OV KSČ v Martine z vysokej školy vylúčený. Zamestnal sa v OSP Martin, neskôr v ŽOS Vrútky. Aktívne sa venoval rádioamatérstvu. Predsedom Rádioklubu OM3KFV Vrútky sa po prvý krát stal už ako 25-ročný v roku1968. Po invázii sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 sa pred nimi opäť vynárala neistota, čo ich tu môže znova postihnúť. Opäť hrozilo, že sa zopakujú roky teroru, že Alexandra aj matku môžu zobrať a prenasledovať. Keď sa im v roku 1970 naskytla príležitosť odísť do Veľkej Británie, využili ju.
Alexander sa tu zakrátko oženil so svojou snúbenicou Ľubkou, ktorá prišla za nimi. Počas ôsmych rokov sa im narodili tri deti. Napriek ťažkým začiatkom boli šťastní, že svojim deťom zabezpečili lepší život a nemuseli žiť v ustavičnom strachu. Deti učili s manželkou hneď od začiatku po slovenský. Žili v nádeji, že sa raz vrátia domov na Slovensko. V Anglicku Šaňo pracoval v rôznych odvetviach priemyslu, civilnej ochrany a bezpečnosti. Bol redaktorom Slovenskej sekcie prestížneho zahraničného vysielania britského rozhlasu BBC. Dlhé roky pracoval v slovenskej exulantskej organizácii vo Veľkej Británii v rôznych funkciách. Po celý čas bránil a propagoval vlasť, národ i domov a pravidelne sledoval vývoj na Slovensku. Ako predseda Slovenského kruhu vo Veľkej Británii, viackrát vystúpil v britskej televízii na podporu samostatnosti Slovenska. Aktívne sa zapájal do činnosti anglickej rádiovej spoločnosti RSGB.
Jeho otca rehabilitovali
Po revolúcii sa v januári 1990 vracia A. Korda po 20-tich rokoch na Slovensko. Na rozháranej politickej scéne nenašiel uplatnenie a vo svojej vlasti príliš vítaný nebol. Šaňo sa dočkal rehabilitácie svojho otca, ktorého v roku 1990 povýšil prezident ČSFR V. Havel in memoriam do hodnosti generálmajora prezident, mesto Vrútky mu neskôr udelilo čestné občianstvo a pomenovali po ňom jednu z ulíc. Jeho mama Helena sa po návrate na Slovensko dožila 94 rokov a získala ocenenie Seniorka roka 2009. V roku 2008 spisovateľ L. Takáč opísal osudy rodiny Kordovej v knihe: Za slnkom slobody- Na správnej strane barikády.
Najväčšou záľubou mladého Alexandra bolo celý život rádioamatérstvo. Hneď po návrate do Vrútok viedli jeho kroky do rádioklubu. Po celé roky posielal rádioklubu súčiastky a publikácie, ktoré sa tu nedali bežne zohnať. Aj vďaka tomu patril Rádioklub OM3KFV Vrútky medzi najúspešnejšie v Československu. A nezabúdal ani na knižnicu mesta Vrútky, kde pravidelne prichádzali predplatené výtlačky časopisu National Geographic. Vo Vrútkach založil tradíciu obľúbených Medzinárodných QRP seminárov rádioamatérov. Od novembra 2011 sa stal opäť predsedom vrútockého rádioklubu OM3KFV s víziou vrátiť jeho športové výsledky znovu medzi najlepšie na Slovensku. Zanietene organizoval medzinárodné rádioamatérske Preteky k výročiu SNP a európske preteky Jarný Šprint. Z dojatím sa pravidelne zúčastňoval na oslavách SNP na rôznych miestach Slovenska. Spolu s manželkou Ľubkou sa tešili z dvoch dcér, syna a dvoch vnúčat.
Autor: Bohuslav Slezák
