MARTIN. Ell Clásico, najsledovanejšie ligové derby na svete. Real Madrid versus FC Barcelona. Sen každého futbalového fanúšika. Dnes sa dá už vidieť pri televízore v pohodlí obývačky, ale vychutnať si ho na vlastné oči, nadýchať sa jedinečnej atmosféry, vidieť zblízka všetky tie hviezdy nie je pre našinca až také samozrejmé.
Darček k výročiu
„Keď mi priateľka venovala k nášmu piatemu spoločnému výročiu lístky na Ell Clásico, tak som tomu ani neveril. Ledva som to rozdýchal. Jasné, že som mal obrovskú radosť. Vždy som chcel takýto zápas vidieť. Bol to sen, ktorý mal zrazu reálnu podobu,“ povedal Martinčan Ivan Pavlovič, veľký fanúšik kráľovského klubu.
Na zápas do Madridu sa vybral s kamarátom Martinom Hanečákom, ktorý paradoxne od mala drukuje Kataláncom.
„Vždy, keď je na programe derby, tak sa podpichujeme a doberáme. A teraz to malo ešte osobitejšiu príchuť. Už vopred sme spravili stávku, že ktorého klub prehrá, tak platí večeru. Ani nemusím hovoriť, ako to dopadlo. Po zdrvujúcej prehre 0:4 mi ani nechutilo,“ smial sa už s odstupom času futbalista z Blatnice.
Hlavné mesto žilo futbalom
Chalani prileteli do Madridu v piatok. Hlavné mesto Španielska už žilo veľkým zápasom. Samozrejme, najviac rušno bolo v deň stretnutia.
„Všade sme stretávali fanúšikov v dresoch a so šálmi. A dá sa povedať, že z celého sveta. Videli sme Japoncov, Argentínčanov, Čechov, Poliakov, Maďarov. A nebudete veriť, aj pár ľudí z Turca, ktorých z videnia registrujem. Prirodzene, dominovali fanúšikovia Realu, veď hrali doma. Keď stretli ľudí z Barcelony, tak sa spolu aj pofotili. Rivalita bola zrejmá, ale nepobadal som žiadnu nevraživosť,“ podotkol Ivan.
Martinčania prvé zimomriavky pocítili v metre. Narazili na vlnu fanúšikov Realu, tvrdého jadra.
„Bola to obrovská sila. Vyše tisíc ľudí. Odetí v dresoch spievali, aplaudovali, skandovali. Čoraz viac sme si uvedomovali, na aký zápas to vlastne ideme,“ povedal mladý muž z Martina.
Úžas zo štadióna
Druhý raz chalani na zadok spadli na štadióne Santiaga Bernabéua.
„Čo vám poviem, chrám futbalu. Niečo neskutočné, nádherné, veľkolepé. Neviem, či nejaká stolička bola voľná – 80 tisíc ľudí bolo na derby. Viac ako celý Martin. Kým to človek nevidí, tak si to nevie ani predstaviť. Paráda,“ nadchýnal sa Ivan, ktorý spolu s Martinom mali miesto v strede hľadiska, iba pár metrov od trávnika.
„Zrazu sme mali všetky tie hviezdy ako na dlani. Ja ako priaznivec Barcelony som očami hľadal Neymara, Suaréza, Iniestu, ale i ďalších. Ivo zas „hltal“ tých svojich,“ povedal Martin Hanečák.
Aplauz, a potom už len piskot
Ďalšie zimomriavky naskočili Martinčanom vtedy, keď obidva tímy vkročili na trávnik.
„Domáci za nenormálneho jasotu a hostia za neskutočného piskotu. Myslel som si, že sa štadión zrúti. To bola sila,“ popísal predzápasovú atmosféru Ivo Pavlovič.
Cez zápas emócie ešte viac gradovali. Domáci boli nespokojní, šokovala ich ľahkosť Barcelony, ktorá si s obranou kráľovského klubu robila, čo chcela.
„Na jednej strane veľké sklamanie, na druhej neopísateľná radosť. Potupa, resp. triumf. Ja som patril k tým sklamaným. Real nehral dobre, zdalo sa mi, že jeho hráči ani neprepotili dresy. Nečakal som, že prehrá takým rozdielom. Ľudia dávali piskotom najavo svoju nespokojnosť. Ušlo sa aj Ronaldovi. V 72. min prebral loptu a dostal svoje. Aj tréner aj prezident klubu. Real akoby začal ako tak hrať od stavu 0:3. ale to už bolo rozhodnuté,“ povzdychol si Ivan.
Na druhej strane Martin neskrýval nadšenie. „Bolo to veľké víťazstvo, o ktorom sa bude ešte dlho hovoriť. Suverenita Barcelony bola neskutočná. Až mi bolo Iva ľúto, keď jeho tím dostával jeden gól za druhý.“
Dozvuky derby
Ell Clásico vždy zarezonuje, ale po takomto priebehu hádam aj dvojnásobne.
„Všade sa o tom debatovalo, rozoberali sa príčiny, špekulovalo sa o trénerovej hlave. Mne dvakrát ale do reči nebolo, mrzel ma spôsob, akým spôsobom Real prehral. A trochu ma to drží aj dodnes,“ priznal Ivan.
Na druhý deň si chalani detailne pozreli štadión. Sieň slávy, šatne, hráčske lavičky.
„V tých šatniach bolo všetko, totálny komfort. Ani by ste si to nevedeli predstaviť. Kukali sme na to s otvorenými ústami. Jednoducho, zážitok,“ povedal Ivan Pavlovič.
Húfy ozbrojencov
Veľké derby sa hralo týždeň po nešťastných udalostiach v Paríži. Chtiac-nechtiac v podvedomí strach fungoval.
„Aj tak sme boli rozhodnutí ísť. Trošku som sa bál v metre, ale aj prostredia pred štadiónom. Ale keď som potom videl tie húfy policajtov, tak sme sa už cítili bezpečnejšie. Áno, aj prehliadky sme absolvovali. Pri vstupe na štadión a potom aj pri vstupe do nášho sektora. Všetko z oblohy monitoroval vrtuľník,“ popísal bezpečnostné opatrenia Martin Hanečák Neprekážali mu, chápal ich. Na takýto zápas by išiel znovu.
„Ale radšej do Barcelony. A Iva by som rád zobral zo sebou. Nech sme si kvit,“ uzavrel debatu fanúšik Kataláncov.
