MARTIN. Základnou zásadou pri tvorbe sadovnícko-architektonického riešenia Štúrovej štvrte, ktorú vypracoval Útvar hlavného architekta mesta, je fakt, že táto štvrť má ako celok nezastupiteľné miesto v jedinečnom a pre Martin charakteristickom vzhľade.
„Súbor vznikol v polovici 20. storočia v duchu socialistického realizmu, tzv. sorela,“ prízvukuje hlavný architekt mesta Róbert Dúbravec. „Preto treba udržať urbanistickú koncepciu zástavby v tomto priestore, vrátane významných plôch zelene vo vnútroblokoch a cieľ, pre ktorý ju vytvorili. Teda zlepšenie prostredia, oddych a estetizácia. Aj autori štúdie sa pri navrhovaní úprav pridržiavali pôdorysu, dispozičného usporiadania či pôvodného druhového zloženia základných drevín,“ povedal Dúbravec na septembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva, ktoré sa návrhom premeny Štúrovej štvrte zaoberalo.
Štúrova štvrť dnes pôsobí značne chaoticky. Je technicky zanedbaná, pôvodnú výsadbu drevín z päťdesiatych rokov nikto sadovnícky neusmerňoval, čo sa podpísalo na zlom priestorovom umiestnení stromov v tesnej blízkosti fasád domov. Kedysi často používané ihličnany z lesníckej produkcie dnes vnímajú obyvatelia problematicky, stromy sú vysoké, len orezávané, čím dochádza k znehodnocovaniu a nestabilite drevín.
„Predzáhradky pôsobia neusporiadane kvôli rozmanitosti použitých druhov drevín a štýlu prevedenia. Dojem kazia aj kovové konštrukcie v plochách zelene,“ popisuje architekt základné problémy v území, pričom podčiarkuje aj fakt, že k tomu všetkému sa pridružuje zlý dojem z graffiti, ktoré „zdobia“ fasády podchodov či svojpomocné umiestňovanie reklám. Korunou je parkovanie. Domáci s ním majú problém, pretože existujúce parkovacie miesta často obsadia ľudia, ktorí v okolí využívajú občiansku vybavenosť.
Čo navrhujú architekti? Štúrovu štvrť vnímajú ako vzácny priestor, ktorému jedinečný charakter dodávajú najmä reliéfy a sgrafitá na fasádach budov. Tvorí uzavretú komunitu, ktorá si chráni svoje hodnoty, no na druhej strane akékoľvek „skrášľovanie“ prostredia by malo mať odbornú koncepciu, aby sa nestratila estetická hodnota tohto územia.
„Koncept riešenia je založený na myšlienke peristylu. Ide o pojem z antickej architektúry, ktorý predstavuje štvorcový alebo obdĺžnikový dvor obklopený stĺporadím,“ vysvetľuje Dúbravec. Dopĺňa, že bol súčasťou mestských víl a slúžil výhradne na odpočinok. V prípade Štúrovej štvrte, ktorú vybudovali príznačne pre socialistický realizmus so všetkými umeleckými smermi dohromady (stĺpy, sgrafito, oblúky, arkády, atiky, reliéfy, rímsy a podobne), revitalizácia ráta so všetkými týmito prvkami v priestore a priznáva im myšlienku peristylu. Úprava zelene, pešie koridory, dobudované vodné plochy a mobiliár budú podporovať nosnú ideu revitalizácie - estetizáciu prostredia a vytvorenie zón oddychu nielen pre obyvateľov štvrte, ale aj v blízkom zázemí centra mesta.
Hádam najviac zmien sa v Štúrovej štvrti dotkne zelene. Ihličnaté stromy majú tvoriť len nevyhnutné solitéry, inak tvorcovia nového vzhľadu tejto časti Martina rátajú s listnatými stromami, obmenou a ozdravením živých plotov, budovaním predzáhradok s trvalkovými záhonmi, zeleň doplnia kríky vodné plochy.
„Väčšina drevín má veľmi nízku sadovnícku hodnotu, výruby navrhujeme rozdeliť do niekoľkých etáp a postupne robiť prebierky,“ charakterizuje základné body konceptu architekt.
Statickú dopravu chcú architekti lokalizovať viac do obvodu Štúrovej štvrte. Stavať nové parkovacie miesta má tu v úmysle akciovka Turiec, ktorej mesto na tento cieľ už aj prenajalo parcely. Bližšie pri bytových domoch sa tiež ráta sa parkovaním, ale aj s odstavnými plochami pre prípad dojazdu záchranných či hasičských vozidiel. Na najpoužívanejšom pešom ťahu rátajú architekti aj s osadením pamätnej tabule s odkazom na jedinečnosť riešeného územia.
A čo na to Martinčania? „Konečne sa niečo s touto štvrťou ide diať. Bývam síce v Košútoch, ale cez Štúrovu štvrť prechádzam často a už viac rokov som sa čudoval, že s takouto peknou častou mesta, navyše situovanou v blízkosti centra, nikto nič nerobí,“ povedal nám Ivan, ktorého sme pristavili pri čalúnnictve.
„Mne to zase neprekáža tak ako to tu je. Zeleň sme si sami budovali, o záhony sa staráme, načo čo tu meniť,“ odpovedá na našu otázku, či sa jej zmeny v tejto mestskej časti budú páčiť, staršia žena. Odmietla sa predstaviť, no doložila, že radnica by sa radšej mala starať o to, aby v „šturke“ ľudia neplatili toľko za energie, lebo bytovky nemožno zatepliť.
Iný názor mal Štefan, ktorý v štvrti býva. Má rodinu, ktorá potrebuje parkovať, potrebuje miesto na relax, ktoré by zodpovedalo úrovni doby, potrebuje trochu poriadku, pretože zeleň je zanedbaná, budovy dočmárané, za tmy tu nie je bezpečne. „Ak sa to tu upraví, budem len rád,“ odobruje plán radnice.
