Štiavničania spravili kus roboty, chýbala iba záverečná bodka

TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA. Futbalisti Turčianskej Štiavničky majú za sebou náročnú, ale možno povedať, že aj úspešnú jeseň. Tretie miesto, iba bod za vedúcimi Chlebnicami a druhými Žabokrekmi, je dobrou východiskovou pozíciou pred odvetami.

„Keby mi niekto pred začiatkom ročníka povedal, že budeme po jeseni tretí, tak by som to bral. Teraz viem, že mužstvo malo naviac. Žiaľ, pokazili sme posledný domáci zápas a prehra s nevýraznou Dúbravou nás pripravila o prvú priečku. Keby tohto duelu nebolo, tak by som mohol hovoriť o najúspešnejšej jeseni pod mojím vedením,“ povedal tréner Tibor Rataj.

Víťazná vlna

Štiavničania do piatej ligy ideálne vstúpili, dlhšie sa viezli na víťaznej vlne, prvý zápas prehrali až v šiestom kole v Demänovej.

„Dovtedy sme išli ako píly. Darilo sa nám v príprave, v lige a úspešne sme si počínali aj v Slovenskom pohári. Futbalom sme pobláznili celú dedinu, na naše zápasy sa tešili aj ľudia zo širšieho okolia. Mužstvo hralo perfektne v obrane, mohlo sa spoľahnúť na stopéra Štefaničiaka i brankára Chalupku. V zálohe dominovali Špirko s Kostrom, v útoku sa darilo Peržeľovi s Kačákom. Ale aj ostatní si zodpovedne plnili úlohy, všetko išlo ako po masle. Naša hra mala fazónu, nedalo sa jej veľa vyčítať,“ podotkol kormidelník.

Ach tá Dúbrava...

Aj vo futbale platí, že každá séria raz skončí, že lepšie obdobie vystrieda menej úspešnejšie. Okrem Demänovej Štiavničania ťahali za kratší koniec s Bobrovom a už spomínanou Dúbravou. Straty priniesli aj remízy s Chlebnicami a Bešeňovou.

„Remízy boli úspechom súperov, lebo my sme mali podstatne viac z hry a aj šancí. Lenže v koncovke nám to tak už nešlo. Prehra v Bobrove bola zaslúžená, domáci boli lepší. A stretnutie s Dúbravou je kapitolou samou o sebe. Ten duel sme zbabrali. Nezvládli ho najmä psychicky. Nemrzí len prehra, ale aj následné tresty pre niektorých hráčov (Chalupka dištanc na tri mesiace, Štefaničiak na päť zápasov – poz. red.), ktorí sa nechali strhnúť nezdravými emóciami. To sa nám už nesmie stať,“ varoval tréner, ktoré mu je jasné, že za stratou ľahkosti z úvodu sezóny je najmä úzky káder.

Baterky sa vybíjali

„Prakticky od marca sme boli v jednom švungu, ani cez letnú prestávku si mužstvo neoddýchlo. Bolo toho veľa a muselo sa to prejaviť. Nemali sme veľa možností na zásahy do zostavy. Chalani si museli na seba poriadne naložiť, nečudujem sa, že občas ťahali nohy a mali toho už plné zuby. Je obdivuhodné, čo všetko zvládli. Ďakujem im za to, že dokázali zaťať zuby a vydať zo seba takmer vždy maximum. Pre nás je to poučenie, že by sme mali pracovať so širším kádrom, aby sa záťaž rozložila na viacerých hráčov,“ myslí si Tibor Rataj.

Štiavničania sú zvyknutí hrať o špicu a je predpoklad, že zo svojich ambícii ani na jar nezľavia.

„Máme to dobre rozohrané, je na čom stavať. Vždy sme patrili k tomu lepšiemu, čo táto súťaž ponúka a verím, že to tak bude aj naďalej,“ vyjadril na záver presvedčenie futbalový zanietenec.