TURČIANSKE KĽAČANY. Martinská rezerva ustúpila zo svojich pozícií, po vlaňajšom treťom mieste sa po jeseni ocitla na opačnom póle tabuľky. Desiate miesto však netreba vnímať tragicky a nad mladým mužstvom rozhodne netreba lámať palicu.
„Určite by sme boli spokojnejší, keby sme na svojom konte mali viac bodov, čo by nás posunulo aj v tabuľke vyššie. Piata liga je však vyrovnaná a rozdiely sú minimálne, veď na štvrtú Nižnú strácame iba päť bodov. Áno, dá sa to však aj otočiť, rovnaký odstup má od nás predposledná Dúbrava. Nejasáme, ale nemáme dôvod sa na naše postavenie pozerať iba cez čierne okuliare,“ pragmaticky zhodnotil výsledkovú bilanciu Kľačancov tréner Ivan Kramár, ktorý v lete na tomto poste nahradil Antona Göröga.
Zlom v Palúdzke
Kľačanci nemali najhorší začiatok. Doma trikrát vyhrali, vonku vyšli dvakrát naprázdno. Kolísavá séria sa mohla pozitívnym smerom zlomiť v Palúdzke. Stal sa však presný opak. Turčania po polčase viedli 3:1, ale nakoniec prehrali 3:6. Strata dobre rozbehnutého zápasu zrejme negatívne ovplyvnila aj ďalšie výkony mužstva spod Magury. Prišla viac ako mesačná séria bez zisku čo i len jedného bodu.
„Nie som poverčivý, ale na Liptove sme urazili šťastenu. Padla na nás deka a mladému tímu dlhšie trvalo, kým ju dokázalo zo seba striasť. V plnej nahote sa prejavilo, že prechod z dorasteneckej kategórie k mužom nie je až taký jednoduchý. Hráči si týmto obdobím musia prejsť, pocítiť ho na vlastnej koži. Nikto im nič nedaruje, všetko si musia vybojovať sami. Získať skúseností nie je otázkou troch mesiacov, ale podstatne dlhšieho obdobia. Tu žiadna skratka neexistuje,“ zamyslel sa kormidelník, ktorý sa futbalovým talentom venuje roky.
Mladí potrebujú čas
Ďalším handicapom martinskej rezervy bolo aj to, že mužstvo spolu málo trénovalo. Časť sa pripravovala s áčkom, druhá s béčkom, spolu sa mužstvo prakticky stretávalo až v deň zápasu.
„Či chcete alebo nie, to sa musí na hre prejaviť. Neboli sme zohratí, chýbala nám súčinnosť, spolupráca haprovala. Najviac sa to prejavilo v obrane. Prakticky ju bolo nutné nanovo poskladať,“ upozornil tréner, ktorý napriek čiastočným nezdarom forsíroval útočnú hru.
„Možno ak by sme zvolili čistú deštrukciu, tak by na našom konte bolo viac bodov. Chcel som, aby hráči mali trošku viac voľnosti. Žiaľ, niekedy sa pozabudli a potom sme na to doplatili. Najmä vonku to bolo markantné. Aj dobre rozohrané stretnutia sa pokazili. Na taktickej disciplíne budeme musieť popracovať, bez nej sa futbal nedá hrať,“ zdôrazňoval Ivan Kramár.
Záver vylepšil náladu
Jeho mužstvo sa v závere predsa len chytilo a napravilo si chuť. V troch posledných zápasoch získalo sedem bodov. A ak by sa ešte pokračovalo, zrejme by pridali aj ďalšie. Forma evidentne stúpala.
„Zmenili sme pár vecí, ostrieľaný Jano Bukovčan sa zo zálohy posunul na post stopéra, defenzíva bola zrazu pevnejšia. Už v Bešeňovej, hoci sme prehrali, mužstvo ukázalo lepšiu tvár. Bolo otázkou času, že lepšie výkony prinesú aj body. Viac sme sa zomkli, odhodlanie uspieť sa prenieslo zo šatne na ihrisko. S lepším výsledkami chalanom stúplo aj sebavedomie, viac si dovolili, naznačili potenciál. Ten je pomerne veľký a verím, že sa na jar vo výraznejšej miere prejaví,“ vyjadril na záver rozhovoru presvedčenie tréner Ivan Kramár.
