MARTIN. Zadná strana obrazu obyčajne ostáva pre bežného diváka skrytá. Ukrýva rôzne technické prostriedky umeleckého diela. Latkový rám, spôsob jeho zostavenia, španovacie kolíky, štruktúru plátna, spôsob jeho uchytenia. Nesie svedectvá o vzniku a živote obrazu v podobe štítkov, na ktorých sú záznamy o pohybe diela na rôznych výstavách. Niekedy tu nájdeme aj poznámky samotného autora. Pre znalcov umenia je zadná strana veľmi dôležitá pri určovaní autorstva, pri datovaní diela a zohráva veľmi dôležitú rolu pri určovaní pravosti obrazu. Zadnú stranu obrazov obyčajne tvorí prázdna plocha plátna.
Na diele Mikuláša Galandu - Súmrak z rokov 1922-23 je to inak. Jeho zadná strana ukrývala napínavý príbeh, ktorý sa umelec rozhodol pred divákmi ukryť. Reštaurátorka Erika Benická obraz oslobodila od pôvodného rámu, opatrne uvoľnila zhrdzavené klinčeky zo zvetraného podrámu, plátno sňala a voľne položila na dosku. Nastal čas čistenia maľby od nánosov nečistôt a pomaly dopĺňať chýbajúce farebné plôšky. Začal sa proces pomalého odkrývania príbehu rubu obrazu - jeho demaskovanie. Súčasťou reštaurovania je fotografovanie jednotlivých častí pracovného postupu.
Na výstave, ktorá je verejnosti sprístupnená od tohto týždňa do 18. januára Turčianska galéria ponúka náhľad na fotodokumentáciu z reštaurovania spolu s piatimi zreštaurovanými dielami Mikuláša Galandu: Z paše, Pieseň, Ruže v krčiažku, Šašo s motýľom. Raritou je prezentácia zreštaurovanej zadnej strany obrazu Súmrak. Finančné prostriedky na odborné ošetrenie a reštaurovanie maľby piatich diel Mikuláša Galandu získala Turčianska galéria z dotačného programu Ministerstva kultúry SR.
(Autorka je pracovníčkou Turčianskej galérie.)
Autor: Viera Babjaková
