Keby ste sa mali predstaviť našim čitateľom, čo by ste o sebe povedali?
- Som človek, ktorý prechádza životom ako ihla a šije si svoj osud. Mám rada farby, jeseň, maličkosti, to čo sa kúpiť nedá, prekvapenia, veselosť, pokoj lesa, tajomnosť, fantáziu, moju rodinu a blízkych, mám rada život. Študujem ekológiu a ochranu biodiverzity na Technickej univerzite vo Zvolene. Chcem žiť s prírodou, vnímať ju, pochopiť ju, nájsť riešenie ako obohatiť postoje ľudí v ochrane prírody a krajiny.
Dee má okrem iného aj význam – rieka. Také sú v Írsku, Škótsku, Walese. Dee Crystal je názov vášho prvého CD. Je správna naša šifra názvu? Alebo má iné vysvetlenie?
- Iné vysvetlenie. Rieka, objíma brehy, dno. Jej zvuk hladí ušné bubienky... Mohla by som fantazírovať. Ale. Usmievam sa, pretože mi na um nezišlo, že moje umeleckého meno Dee, môže mať aj takýto milý význam. Usmievam sa aj preto, že voda je to, čo dáva život, energiu, je to dar, ktorý si treba vážiť. To je presne to, čo by som chcela mojou hudobnou tvorbou vložiť do života tohto sveta. Na otázku odpoviem, že šifra ukrytá v mojom mene nie je. Chcela som, aby moje umelecké meno Dee bolo rýchlo zapamätateľné, ale nie príliš prešpekulované. Páčilo sa mi pre jeho zvučnosť a preto, lebo mi pripomína aj moje rodné meno, meno Dominika. Ako názov môjho debutového albumu som si zvolila Crystal preto, lebo mojou prvou skladbou bola skladba , ktorá vznikala v zime, Crystal mi pripomína prvú padajúcu zvonivú vločku, ktorá sadne na špičku nosa a vy sa usmejete.
Čo všetko a kto všetko pomohol vášmu CD na svet?
- Inšpiráciu v tvorbe som našla najmä pri počúvaní zahraničných a domácich umelcov. Vytrvalosť, sila, energia, láska, život sám, štúdium na ZUŠ v Martine a ľudia, ktorí ma cestou hudby viedli, mi pomohli vytvoriť moje dielo. Prvenstvo vo vštepovaní hudby do môjho srdca patrí mojej mame, ktorá keď ma nosila pod srdcom počúvala Melodické nocturno. K intenzívnejšiemu vnímaniu hudby ma priviedol môj starý otec, ktorý sa je stále sa jej venuje. Starý otec vo mne videl dušu, ktorá hudbe porozumie, jedného dňa ma prihlásil na talentové skúšky, ktoré som úspešne zložila. Hoci som nastúpila na prvý stupeň ako 10 – ročná, poctivo som sa pripravovala na hodiny hrania na keyboarde a na teóriu a rozumela som hudbe, cítila som ju.
Skladby na „cédečku“ sú určené skôr na počúvanie. Pokojné počúvanie, navodenie nálady, stíšenie? Alebo sa mýlime?
- Nemýlite sa. Je to presne o tom, aby sa človek zastavil a začal premýšľať a uvažovať nad sebou a nad svojím životom. Skladby sú scénického charakteru, pri ktorom sa vám otvára fantázia a môžete si vytvoriť svoj vlastný svet, svoj vlastný príbeh, keď prijmete tie tóny živých nástrojov do svojho srdca a mysle.
Ako si predstavujete adresáta svojej hudby? Pre koho je určená? K akému žánru by ste sa zaradili?
- Človek, ktorý pochopí môj príbeh, pochopí aj moju tvorbu. Je určená pre náročnejších poslucháčov, pre ľudí, ktorí radi filozofujú o živote, pre tých, ktorým nechýba fantázia a zvedavosť počuť niečo nové. Pre všetkých bez rozdielu, ktorí ma prídu podporiť, vypočuť si ma. Žánrom prvého albumu je scénická hudba, hovorovo filmová hudba.
Začínajúcich autorov sa obyčajne pýtajú aj na to, čo chcú svojou hudbou vyjadriť, komu ju chcú adresovať, čo chcú ňou odkázať – svetu, svojej generácii, ľuďom. Takže, ako je to vo vašom prípade?
- V živote sa nesmiete vzdávať. V prvom rade je dôležité stanoviť si cieľ, mať sny a ísť za tým. Z každého víťazstva alebo prehry treba vyťažiť čo najviac, načerpať silu, skúsenosti a využiť to vo svoj prospech.
Na CD je dvanásť skladieb. Z akého počtu ste ich vyberali. Koľko skladieb obsahuje vaše skladateľské portfólio? Máte ich v tvorivej zásuvke ešte veľa?
- Mala som rozpracovaný príbeh, ktorý som plánovala vyrozprávať na mojom prvom CD, tak, aby v ňom bola zachytená podstata a emócie. Nemala som stanovený limit. V mojich šuflíčkoch mám tentoraz uložené piesne na pripravované CD, poslucháči sa majú na čo tešiť.
Podľa čoho ste si vyberali hudobníkov a interpretov na svoje CD. V zozname je pár vynikajúcich inštrumentalistov... Sú to vaši kamaráti?
- Hudba by podľa môjho názoru mala byť pestrá, keď ide o filmový žáner, mala by byť strhujúca, mala by mať dej, hlavu a pätu. Hudobníci, ktorí hosťovali na mojom CD, sú výborní odborníci vo svojej profesii, skvelí priatelia. Vedia veľmi dobre improvizovať a to sa mi páči. Majú väčšie skúsenosti s hudbou, pretože ju nielen tvoria ale aj vyučujú. V ZUŠ v Martine som oslovila pár z nich a oni s radosťou súhlasili. Bola som ich žiačkou, ktorú hudba bavila a chcela to dotiahnuť ďalej. S ochotou mi všetci pomohli a som im za to navždy vďačná. Bol to môj sen a oni mi v jeho plnení asistovali.
Nakoľko môže byť mladá žena v tejto spoločnosti určujúcim prvkom? Nekafrali vám do vašej predstavy o CD či výberu skladieb? Nechali ste si poradiť?
- Pokiaľ má umelkyňa presnú predstavu o svojom diele, ktorým chce niečo povedať, je to pre ňu ľahšia cesta. Na svojho učiteľa Ota Haverlu som mala šťastie, pretože on mi ukázal aj inú stránku hudby a ja som sa do nej ponorila. Vytvorenie priateľstva medzi tvoriacimi ľuďmi je mimoriadne dôležité a oslobodzujúce. Samozrejme, že som si nechala poradiť, ale veľké zmeny sa nekonali. Oto Haverla mi bol a je kritikom mojej tvorby. Spoločne sme každé jedno dielo dopodrobna prechádzali a vzájomne sa dopĺňali. Moje predstavy sa mu páčili, preto sa veľké zmeny nekonali.
CD je na trhu už niekoľko mesiacov, s akým ohlasom sa stretlo?
- Po každom odohratom koncerte som dostávala hlavne pozitívne reakcie. Obľúbili si ma mladí, ale aj ľudia vo vyššom veku. Dokonca ma prišli podporiť aj moji priatelia a speváci zo Zvolenského speváckeho zboru. Darovali mi krásne ruže a slzy dojatia. Občas sa mi do uší dostane aj pochvala od detí ZŠ. Nedávno som bola oslovená Peťkou, ktorá sa tak tešila z nášho rozhovoru, že mi prezradila, že keby mohla, tak počúva moje CD aj celý deň. Veľmi ma potešil jej záujem.
Skladateliek je u nás ako šafranu. Ako sa u nás rodí skladateľka? Čo predchádzalo tomu, že ste sa začali orientovať na hudobnú tvorbu?
- Neviem posúdiť, či je ich "ako šafránu", no kiežby sa dnešný svet mladých ľudí orientoval na zmenu, na tvorbu diel, ktoré by mohli ovplyvniť a zmeniť svet k lepšiemu. Moje schodíky do čarovnej komnaty skladateľstva začínali v ZUŠ v Martine a zrodením túžby vytvoriť niečo vlastné s odkazom pre svet.
Skladať hudbu je ťažšia cesta ako tlmočiť svoje pocity prostredníctvom textov piesní. Vy ste si ju vybrali. Prečo?
- Od desiatich rokov hrám na klávesový nástroj, preto orientácia na inštrumentálnu hudbu. Písať texty je možné až s odstupom času, keď človek dozrie.
Aj spievané veci máte na CD – sú vaše vlastné? Aj tá s nemeckým textom?
- Sú moje vlastné a vznikli v zaujímavých momentoch. Aj tá s nemeckým textom.
Potrebuje skladateľka špeciálne hudobné vzdelanie? Ako to je vo vašom prípade?
- Je to oveľa jednoduchšia cesta, keď muzikant pozná noty, akordy, teda teóriu, ktorú skúša v praxi. Neskôr to ocení, keď bude pripravovať ďalšie aranžmá, podklady, ktoré by ladili s hlavnou melódiou, ktorá sa mu zrodí v hlave. Myslím si, že hudbe viac porozumie. Jednoducho, je to ako s násobilkou či abecedou, bez týchto základných vecí sa nepohnete ďalej.
Vy študujeme na Technickej univerzite vo Zvolene. Ako ide dohromady racionalita, ktorú asi máte v študijnom odbore, s emóciou, ktorou sa vyznačujú vaše skladby?
- Navzájom sa dopĺňajú, tvoria harmóniu. Človek môže lietať v oblakoch fantázie, ale je dobré, keď vie správne pristáť.
Ekológia a ochrana biodiverzity – to je váš študijný odbor. Je to aj zdroj vašej inšpirácie?
- Prvý album bol inšpirovaný zvukmi prírody. V nasledujúcom albume, ktorý obsahuje hlavne piesne, som našla inšpiráciu v prírode ako celku.
Chcete sa venovať ochrane prírody popri profesionálnej hudobnej kariére?
- Rada by som skĺbila tieto dva smery, pretože ma napĺňajú. Príroda a hudba sú pre mňa dôležitými článkami môjho života.
Prečo vás baví hudba? Čo vám dáva?
- Nájdem v nej pokoj, povzbudenie, lásku, hravosť, teda skutočnosti, ktoré sa vytrácajú zo spoločnosti. Cez hudbu môžem vnímať intenzívnejšie okamihy, ktoré sú výnimočné a rôznorodé. Prostredníctvom hudby môžem obohatiť ľudský život, zmýšľanie ľudí.
A vaše okolie? Vníma vás ako obyčajné dievča? Alebo ako výnimočnú ženu? Predsa len, ani v Dražkovciach sa každý deň nevydávajú „cédečka“...
- Dievča, človek, nie je obyčajný, ale výnimočný svojím bytím, svojim prejavom. Na našom krásnom vidieku nebývam dlho, pochádzam z mesta, ale ľudia v dedinke si ma obľúbili, ešte predtým, ako som im odohrala môj vlastný koncert. Zapájala som sa do akcií, ktoré sa v dedine konali, nebolo ich síce veľa, ale zožali úspech a priniesli dobrú náladu. Dražkovčania vítajú angažovanosť mladých ľudí, čo prináša život do obce.
Už ste mali možnosť svoju hudbu z CD interpretovať aj na verejnosti? Kde to bolo? A s akým ohlasom?
- Svoje koncerty som odohrala v Kostole sv. Heleny v Dražkovciach, Kostole sv. Martina v Martine, Dominikánskom konvente – Zvolen - Západ, komorne na internáte. Obecenstvu sa páčil môj výkon, obdarovali ma potleskom a podporili ma kúpou cédečiek. Z každého koncertu ľudia odchádzali povzbudení a spokojní. Tento rok ešte budem koncertovať v Prievidzi, Pezinku a Bzenci.
Čo máte v pláne najbližšie? Už sa rysuje ďalšie CD? Ak áno, o čom bude a aké bude?
- Nasledujúce mesiace budem nahrávať nové piesne na svojedruhé „cédečko“. Druhý album bude opisovať život ako dar, významné okamihy môjho života. Hlavná myšlienka albumu je o tom, že žiť je pre mňa zázrakom.
